Rozhovory-písané, videá

Award Lines Interview

26. listopadu 2012 v 19:37
AwardsLine.com urobilo s potencionálnymi nominantami na Oscara rozhovor o ich práci, konkrétne o filme, ktorý ich možno nominuje a aj trochu viac.


AwardsLine: Čo vás tak priťahovalo na roly Hester v The Deep Blue Sea?
Rachel Weisz: Myslím, že to bol spôsob akým sa zamilovala. Verím, že nemala na výber. Bolo v tom niečo zaujímavé, keď som to čítala v scenári. Zvlášť tá časť, kde sa zamiluje ma úplne priťahovala. Ako ženy si vždy vravíme, "Nie je až tak doteba," takže sa nezvyknete takto správať. Dáte sa dokopy. Ale to Hester nedokázala. Bola to beznádejná láska. Nie je hlúpa a myslím, že mohla vidieť tú situáciu, ako naozaj bola, ale keď ste zamilovaní, nevyberáte si. Bola to práve jej strata kontroly, ktorá ma zaujala.

AL: Hester je komplikovaná, nie veľmi príjemná či sympatická. Sú to kvality, ktoré prehliadate alebo obohacujú vaše stvárnenie charakteru?
RW: Keď niekoho hrám, nikdy nemyslím na sympatickosť. Myslím, že keď sa divákov opýtate, či majú radi postavu, všetkému je koniec. Najzaujímavejšie sú postavy, ktorými ste unášaní, potom vás odpudzujú a nakoniec im začnete rozumieť. Všetko to napätie - milujem to. Ale neplánujem ho. Je to niečo čoby sa malo stať. Vôbec nesúdim charakter. Je to trochu ako byť niekoho právnik - musíte veriť v jeho nevinnosť v zmysle ho ubrániť. Vedela som, že Hester je tŕň v oku? Yeah.

AL: Aké to bolo pracovať s Terencom Daviesom?
RW: Je veľmi presný, konkrétny ak sa jedná o jeho tvorbu. Veci musia byť absolútne v centre. Bola som via zvyknutá na prácu s kamerou, kde ju iba držíte v ruke, niečo ako reportáž. Ale on vytvoril tento druh sochárskej zamrznutosti. V tom je krása jeho filmov. Cítila som sa veľmi obmedzená, ale to bolo v poriadku, pretože to bol aj môj charakter. Bola obkľúčená dobou. Terence je extrémne emočná osoba. Prudko menil emócie a pocity. Myslím, že bol Hester. Som doňho nesmierne zamilovaná. Je hlboký.

AL: Je to sedem rokov, odkedy ste získali Oscara za film The Constant Gardener, Aký mala táto pocta dosah na tvoju kariéru?
RW: Hneď potom som začala dostávať ponuky od zaujímavých režisérov vrátane Alejandra Amenábara. Peter Jackson mi ponúkol úlohu. Nemusela som sa stretávať s ľuďmi. Len mi ponúkli prácu. Títo veľkí režiséri. Ľudia vo vás viac veria, keď získate Oscara, ale je to na vás akú možnosť si vyberiete a kam to bude napredovať.

AL: Dovolilo vám to byť prieberčivejšou, čo sa týka postáv?
RW: Ponúkli mi viac práce po Oscaroch. Keď som bola mladšia, brala som hocičo, čo mi ponúkli, pretože to znamenalo prácu, peniaze a skúsenosti. Istým spôsobom, výber je tá ťažká časť. Viem, že je to problém luxusu, ale je to pravda. Snažím sa ísť tam, kde ma vedie vášeň. Nikdy neviete ako sa veci vyfarbia. A nemôžete povedať, že to dopadne zle. Čo sa stane, stane sa. Najdôležitejšie je, že ste nasledovali svoj inštinkt.

AL: Vidno, že fandíte menším, nezávislým filmom ako vysoko rozpočtovým projektom. Prečo?
RW: Pravdepodobne mám asi divný vkus. Ale myslím si, že vo veľko rozpočtových snímkoch ide aj kopec iných veci popri hraní, ako napríklad špeciálne efekty. A niečo na tom je, pracovať na The Deep Blue Sea bez skúšok a koncentrovaného natáčacieho plánu. To je to, čo robím rada. Je veľmi ľahké pracovať so zeleným pozadím. Cítite sa ako dieťa. Ale zďaleka to nie je tak uspokojujúce. Dávam prednosť menším filmom, pretože sú predurčené byť viac o charaktere ako o príbehu.

AL: Ale očividne veľké hollywoodske projekty nie sú pre vás tabu. Čo je na nich atraktívne a rada by ste ich natočila viac?
RW: Tak ako nemôžete pozerať film ako The Deep Blue Sea každý deň, tak ani v ňom hrať. Nemôžete hľadať hĺbku neustále.

AL: Povedzte nám niečo o Oz: The Great and Powerful.
RW: Je to prequel k The Wizard of Oz. Počiatok ako sa stal čarodejníkom a dostal sa do Esmeralda City. Je tu veľa obrovských a fantastických špeciálnych efektov - a môžem lietať. Nikdy som nerobila niečo takéto. Hrajem Evanoru, Wicked Witch of the East. Je tak zlá, takže je to úplne z iného súdka.

Rachel Weisz Online

28. června 2012 v 20:10
Rachel bola tento týždeň online a odpovedala na niektoré z otázok, ktoré jej zasielali fanúšikova cez facebook a twitter. Tak sa pozrime na odpovede. Mená opýtajúcich sem nebudem dávať, takže len otázky.

Mám 27 rokov. Akú radu by si dala sama sebe v 27 kebyže sa môžeš vrátiť v čase?
RW: Nikdy by som neposlúchla akúkoľvek radu v 27.

Aká je tvoja tzv. guilty pleasure? (pozn. toto sa u nás nijak neprekladá)
RW: Snažím sa necítiť vinná z toho, čo ma teší.

Ako pracujúca matka. Ako sa zariaďuješ a udržuješ správnu rovnováhu?
RW: Nájdenie správnej rovnováhy je niečo veľmi stresujúce pre všetky pracujúce matky. Je to boj a niečo na čom treba neustále pracovať. Rovnováha zahŕňa akýsi perfektný stav Zenu a nikdy to tak nie je cítiť.

Akej veci by si sa odmietla vzdať, nezáleží na tom aká si slávna?
RW: Zatiaľ ma nikto nepožiadal, aby som sa niečoho vzdala.

Aká bola tvoja práca snov, keď si bola malá?
RW: Špión.

Prečo si sa rozhodla udržiavať svoju svatbu ( a preukázateľný vzťah s Danielom Craigom) v takej tajnosti?
RW: Cítim sa celkom istá, že väčšina ľudí nezdiela ich manželstvo a svatbu s cudzími. Myslím si, že je celkom normálne si myslieť, že manželstvo je súkromné a posvätné.

Ako to robíš, že v 40-ke vyzeráš tak krásne a mlado?
RW: Genetika. Ďakujem za kompliment!

Čo si myslíš o tom, že tvoje fotky sú retušované a upravované?
RW: Treba to trocha očakávať, ale často ich zmenia tak, že daná osoba sa na seba nepodobá, dokonca sa nepodobá ani na človeka.

Aké je tvoje najlepšie tajomstvo na krásu?
RW: Šťastie. Vždy sa odlíčim pred spaním. Dr. Colbert Facial Discs.

Aké je tvoje tajomstvo pre tak úžasné obočie?
RW: Je veľmi hrubé a musím si pamätať, že ho treba pravidelne vytrhávať.

Aké je tvoje číslo jeden pre starostlivosť o pleť? Tá žena má dobrú pleť!
RW: Vždy sa odličím pred tým ako sa uložím do postele a cvičenie.

Ako sa zmieruješ s tlakom, ktorý je vyvíjaný na ženy na verejnosti, aby boli neprirodzene chudé?
RW: Myslím si, že je tu príšerné množstvo tlaku na mladé dievčatá, aby sa zbavili ich ženských kriviek.

Nijaký tip ako zbaliť Jamesa Bonda?
RW: Nie. prepáč, nemám.

Zvažovala si niekedy to, že skončíš s hraním?
RW: Áno.

Čo ťa inšpirovalo stať sa herečkou? Vzhliadala si k niekomu?
RW: Je ich príliš, aby som ich teraz menovala, ale milujem, keď sa môžem stratiť v príbehu.

Ako sa vžiješ do postavy? Nielen na plátne, ale aj v modelingu?
RW: Sú to dve odlišné veci. Keď hrajete vo filme musíte úplne zabudnúť na nijakú kameru a keď pózujete ako modelka všetko je to o kamere. Nemyslím si, že sú tieto dve veci nijakým spôsobom prepojené.

Ktorá postava bola pre teba fyzicky a mentálne najnáročnejšia?
RW: Fyzicky, určite Marta v The Bourne Legacy, a mentálne, Blanche DuBois zo A Streetcar named Desire.

Ktoré filmy sú pre teba v tvojej kariére najdôležitejšie a ktoré ľutuješ?
RW: The Constant Gardener, The Whistleblower a The Deep Blue Sea. A áno sú tu aj také, čo ľutujem, ale nepoviem.

Rada by si pracovala s novým režisérom? S kým by si si rada zahrala?
RW: Áno, a už som aj pracovala s takým režisérom (pozn. asi myslí režiséra Constantina, to bol prvý film Francesa Lawrenca). Rada by som pracovala s Paulom Thomasom Andersonom, Pedrom Almodovarom a Seanom Durkinom.

Kto je tvoj najobľúbenejší herec a režisér?
RW: Bratia Dardennovci sú moji obľúbení filmári a Meryl Streep je moja obľúbená herečka.

Čo ťa prinútilo stať sa herečkou?
RW: Únikovosť.

Zo všetkých tvojich rolí, ktorá mala na teba najväčší dopad?
RW: Pravdepodobne Tessa z The Constant Gardener a Blanche DuBois zo A Streetcar named Desire.

Aký máš pocit z toho, že si nebola nominovaná na Oscara za film The Whistleblower? Úplne si si to zaslúžila!
RW: Ďakujem veľmi pekne! Vôbec som to neočakávala. Bol to malý film, náročný na pozretie kvôly téme, ale som naň veľmi pyšná.

Ktorú postavu (reálnu alebo vymyslenú) by si si rada zahrala?
RW: Elizabeth Taylor ako reálnu postavu a Martu, ktorú hrala vo filme Who´s Afraid of Virgina Wolf?.

Už si sa niekedy vzdala role, a potom si si priala, aby si tak neurobila?
RW: Áno. Pár krát.

Čo hovoríš na Filipíny potom ako si tu natáčala The Bourne Legacy?
RW: Veľmi milí a priateľskí Ludia, krásna príroda, obrovský nepomer medzi bohatými a chudobnými, chutné jedlo a veľmi živé náboženské pouličné slávnosti.

Čo bol pre teba najúspešnejší moment v tvojej kariére?
RW: Ešte nebol, dúfam.

Kto je tvoj obľúbený módny návrhár?
RW: Momentálne nosím veľa vecí od Jasona Wua, Isabel Maranti, Stelly McCartney, Stevena Alana a Husseina Chalayana.

Ktorého anglického módneho návrhára máš najradšej?
RW: Stellu McCartney a Preena.










Rachel goes deep

23. března 2012 v 19:58
TM: Rattigan písal o potláčaných ľuďoch z jeho doby a teraz tento milostný trojuholník je relevantný aj dnes. Ako si to vystvetľuješ?
RW: Máš pekné, stále manželstvo a zrazu sa naozaj zamiluješ. Tak čo urobíš? Je to katastrofa! Utláčanie, ktoré vplývalo na dobu v 50. rokoch robí tento príbeh zaujímavejším. Je to o niečom, čomu Terrence hovorí "erotická láska" a tú Hester nikdy necítila. Je mešťanka, vydatá za staršieho muža, sudcu, a jej život nie je vôbec vzrušujúci.

TM: Myslíš, že je Hester blázon?
RW: Nie, nemyslím si, že je blázon v žiadnom ohľade. Len vôbec nerozmýšľa o ničom prakticky alebo o sebazáchrane. Ona len kvôli veľkej láske všetko pokazí.

TM: Vo väčšine tvojich filmov si ty objektom lásky hlavných hrdinov. Aké je to vymeniť si role?
RW: Skvelé! Myslím tým, všetko zahodí za hlavu a je to výborné hrať. Terrence vyrastal počas éry, počas ktorej existovali všetky tieto silné ženské filmové hviezdy ako Betta Davis a Barbara Stanwyck. Boli veľmi mocné a celistvé a po väčšine ony zvádzali svojich mužských kolegov na plátne.

TM: Môžeš nám povedať niečo o tých tvojich dvoch?
RW: Takže, keď som čítala scenár predstavovala som si Hesterinho manžela ako neláskavého blázna, ktorý musí mať všetko pod kontrolou. Ale potom prišiel Simon (Russell Beale) a ten ho zahral, tak sladko. Bolo to krásne pracovať s ním a veľmi ťažké ho opúšťať. A s Tomom (Hiddleston) sa veľmi ľahko vychádza aj s tou jeho staromódnou tvárou. Je veľmi vášnivý a sexi a múdry.

TM: Aké bolo pracovať s Terrenecom Daviesom prvý-krát?
RW: Je pravdepodobne tak vášnivý a emotívny ako Hester -- pravdupovediac on sa na ňu podobá viac ako ja. A on nikdy pred tým netočil sexuálne scény, takže som strávila veľa času tým, aby sa s tým cítil v pohode. Oh, a bol veľmi presný, čo sa týkalo hudby, hlavne v tej scénke, ktorá sa odohráva v bare a všetci spievame. Očividne, to bolo to, čo ľudia (v Anglicku) pred tým v baroch robili, keď neboli televízie.

TM: Hovorila si niekedy s rodičmi aké to bolo vyrastať v tej dobe?
RW: Moja mama spievala nijaké piesne z 5O rokov a hovorila nám ako bolo všetko počas vojny na prídel -- máslo a mäso -- a ako sa ti to dokázalo dostať pod kožu, takže to niekdedy ešte doteraz robí.

TM: Vyhrala si cenu Olivier za tvoj výkon v hre A Streetcar named Desire. Je nijaká šanca, že sa objavíš aj na javisku v New Yorku?
RW: No, žijem tu, takže by to bolo skvelé. A sú niajé veci vo vzduchu -- ale nič o čom by som mohla rozprávať. Ale určite by som chcela!

I've bonded with Bond, finally

11. října 2011 v 16:22
Rachel spravila jedno interview pri príležitosti premietania filmu The Whistleblower na indickom filmovom festivale. Je krátky, ale vcelku zaujímavý a rozreční sa tu trochu aj o Danielovi. :-)

Akú rolu hráš v The Whistleblower?

The Whistleblower je v podstate politcký triler. Pokúšam sa stvárniť obyčajnú ženu, Kathy Bolokovac, ktorá urobila neobyčajné veci. Hrajem túto policajtku z Nebrasky, ktorá zoberie ponuku pracovať pre Spojené národy ako dozor v povojnovej Bosnii. Ako sa príbeh postupne vyvíja odhalí veľký škandál o obchodovaní s bielym mäsom.

Čo ťa bavilo na tejto role?

Scenár mi ponúkli v roku 2006, ale vtedy som sa stým nemohla stotožniť, vtedy keď som bola tehotná s mojím synom. Akokoľvek, nemohla som na to zabudnúť. Cítila som sa spätá s príbehom, tak som zavolala producentke o niekoľko rokov neskôr a povedala som. "Pamätáš si ešte ten scenár, The Whistleblower?" A ona povedala "Áno." Ako si mi ho dala.

Musela si podstúpiť niajké špeciálne prípravy?

Áno, musela. Odkedy je to založené na pravdivom príbehu policajtky z Nebrasky, dostala som šancu s ňou tráviť čas. Je to žena s obrovským espritom, snažila som sa napodobniť jej ducha. Taktieť som stretla pár policajtiek tu v New Yorku. Myslím, že to bola výzva - hrať policajtku z Nebrasky. Som zo severného Londýna. Je to kultúrne veľmi odlišné miesto. Musela som sa dostať svojím spôsobom do jej hĺbky.

Povedz nám o ďalších tvojich projektov, do ktorých si zapojená.

Dream House bol nedávno vypustený do kín. Je to vymyslený horor s Danielom Craigom. Ďalšími sú film Terrenca Malicka, ktorý ešte nemá názov, romatická drama s Judom Lawom zvaný 360 a Oz: The Great and Powerful, kde hrajem čarodejnicu Evanoru.

Teraz osobná otázka, aké je to byť vydatá za Daniela Craiga?

Vydatý život je dobrý. Som sa konečne spojila s Bond rodinou.

Ako by si ho popísala ako manžela a kolegu?

Je to úžasný chlap, s mojím synom sa dal rýchlo dokopy. Všetko ide dobre. Ako kolega, je veľmi odlišný od ostatných, chce robiť veci z čista jasna. V postate myslí úplne inak.

Obaja držíte svoje životy v tajnosti odkedy ste sa vzali. Prečo?

Obaja sme sa dohodli, že nebudeme hovoriť o svojich osobných životoch príliš. Chceme byť dobrí herci, nie dobré celebrity.

Máš nijaké plány prísť do Indie, hlavne teda, keď tvoj film uvedú na MAMI festivale?

Rada by som prišla do Indie, pre potešenie. Počula som veľa o spiritualite krajiny a taktiež o jej bohatej kultúre.

Aké sú tvoje očakávania, čo sa týka publika?

Dostávam emaily od úžasných fanúšikov, ktorí uznávajú moju prácu. Tentokrát očakávam to najlepšie.





Rachel’s nightmare

6. října 2011 v 16:18
Mám pre vás preložený rozhovor, ktorý sa uskotočnil pri propagácii Dream House.

Poved nám niečo o tvojej postave.

Hrajem Libby. Som vydatá za Willa (Daniel Craig) a máme de krásne dievčatká. Film začína v momente, kedy sa presťahujeme na predmestie, do našeho vysnívaného domu. Ja som umelkyňa a trávim väčšinu času maľovaním na steny a zariaďujem dom.

Aký je života Willa na začiatku filmu?

Will bol veľmi úspešný publicita, ktorý pracoval vo veľkej publicistickej firme na Manhattne. Je v podstate workoholik a preto sa stal takým úspešným. Pracoval neuveriteľne tvrdo, ale rozhodol sa svoju prácu opustiť a tráviť viac času s rodinou a naplniť si sen napísať román.

Povedz nám, kde ste sa presťahovali?

Presťahovali sme sa na predmestie, von z Manhattnu. Je to mietso, ktorému my v Anglicku hovoríme commuter belt. Neviem ak máte taký výraz v Amerike, ale je to vzdialené 40 minút vlakom od Manhttnu. Pred tým ako sme sa presťahovali sme bývali v malom byte v Neew Yorku, ale potom sme ho predali a kúpili sme si vlastný rodinný dom na predmestí.

Váš vysnívaný dom?

Áno, náš vysnívaný dom.

Aké sú prvé pocity z domu hneď po nasťahovaní?

Je to krásny dom a je tam aj záhrada. Sme naozaj nadšení a šťastní a deti sú šťastné, že majú záhradu. Je to vysnený dom, ale do určitej doby.

Čo vám dáva ten pocit, že dom nie je taký ako sa zdá?

Realitný agenti nám nikdy nepovedali, že v dome boli spáchané vraždy pred tým ako sme ho kúpili. Ďalej, okolo domu sa nachádzajú otlačky topánok, ako keby nás niekto sledoval. Stávame sa paranoidnými a sme v strese. Je to pocit ako keby ten dom bol strašidelný. Susedia sa správajú veľmi, veľmi divne a sú nepriateľský.

Povedz nám niečo zo zápletky.

Takmer na začiatku filmu zistíte, že muž, ktorý je spájaný s vraždami, ktoré sa stali v dome sa volá Peter Ward a Will, môj manžel ho hľadá. Ukáže sa, že on je Peter Ward.

Ešte niečo zaujímavé?

Hej, je tam mnoho zvratov, ale nemôžem vám ich povedať. Vo filme je veľmi veľké prekvapenie a zvrat, ktorý sa stane, ale nechcem prezrádzať film.

Takže Willova realita sa po jeho obajvení rozpadne? povedz nám niečo o tom a ako to skončí?

No, Will zistí, že jeho pravé meno nie je Will Atenton, ale Peter Ward, jeho celá identita je jedna veľká neznáma. Kto je, kto si myslel, že bol a čo si myslel, že robil ide stranou. Myslím, že sa stráca v knihe, ktorú začal písať, takže sa snažím oňho postarať. Myslím si, že je len chorý a preto má tieto vidiny.

Ako divák, môžem veriť tomu, čo uvidia moje oči, keď budem sledovať Dream House?

Myslím že, keď sleduješ Dream House nemôžeš veriť ničomu, čo vidíš pokiaľ nepoznáš pradu o tom, čo sa naozaj deje. Na začiatku je hneď veľký zvrat, ale otázka je či je to dôveryhodné, či je to pravda. Ďalej je tu ďalší zvrat, o ktorom sa nemôžem podeliť. Taký, čo sa pomaly rozmotáva v rozličných vrstvách pravdy a nepravdy. Je to ako puzzle v podstate.

Rachel Weisz Interview For ‘Dream House’

26. září 2011 v 17:01
Film je plný záhad a intríg. Môžeš mi povedať niečo o tvojej postave a ako sa spája s inými v rámci filmu?

Môj charakter je pôvodne z mesta. Je to mestské dievča z predmestia, ktoré sa nikam ina nehodí. Ale ten dom je krásny a ona je šťastná, že jej deti tam budú vyrastať. Som ako ryba na suchu, vlastne moja postava nemá žiadnu scénu mimo domu. Som vo svojom vysnenom dome celý čas. (smiech) Som obmedzená.
Určite je na tom dome niečo strašidelné. Vyzerá to ako by nás niekto pozoroval z vonka. A potom zistíme, že ľudia, rodina, ktorá tam bývala pred nami bola zmasakrovaná. Umreli hroznou smrťou. Takže keď zistíme túto skutočnosť, nemôže uveriť, že nám realitný makler o tom nič nepovedal, ani susedia. Je tu istý pocit, že niečo nie je v poriadku s domom. A potom zistíme, že to otec rodiny bol zodpovedný za tieto vraždy a že bol v psychiatrickej liečebni, ale už je vonku a to v inom dome. Takže si myslíme, že sa bude chcieť vrátiť do domu a vyrobiť spúšť znova.

Čo si myslíš, že Jim Sheridan priniesol do tohto filmu?

Jim Sheridan, to čo priniesol do filmu je tak unikátne ako on sám. (smiech) Je to tá najúžasnejšia bytosť, ktorá mi kedy skrížila cestu. Je to naozajtný rozprávač, kým pracoval na filme rozprával príbeh Dream House a vložil ho do filmu, ale potom taktiež rozprával príbehy z časov jeho detstva, jeho života. Hocičo z rozprávanoia vo filme ho pripomína- alebo možno dokonca nič. (smiech) Proste rozpráva príbehy. Grécke mýty, rozprávky, on je príbeh sám. Je rozkošný.

Interview - Lucky Magazine

30. srpna 2011 v 17:18
O jej posledných nákupoch: "Vážim si dobrú panvicu a dobrý nôž," hovorí Weisz, ktorá strávila menej času nakupovaním oblečenia a viac času nakupovaním predmetmi do kuchyne.

O vyrastaní na predmestí: Ako hovorí je to "veľmi podivné miesto". "Neviem, či sú to tzv. strašidelné domy, ale myslím, že predmestia sú zlé miesta pre život, pretože je to miesto, kde sa ľudia snažia žiť takým buržoáznym spôsobom. No, ale ak chcete zostať tým kým ste dá sa to, ale takým zvláštnym spôsobom. Myslím, že je to divné-žiť na okraji mesta."

O tom ako topánky pomôžu vžiť sa do role: "Topánky z vás spravia niekho iného v jedinom okamihu." "Robila som film The Brothers Bloom a mala som na sebe naozaj neohrabané topánky- hrala som takú výstrednú čudáčku.hovorí. ˇĎalej spomína. "A v The Whistleblower som mala na sebe policajné topámky, ktoré boli naozaj ťažké. A vo svojom poslednom filme Dream House som žena, ktorá sa stará o domácnosť a prerába dom, ktorý sme kúpili a mala som na sebe svetlé veci a tenisky, ktoré sú roztomilé a pohodlné, a aby som som mala taký ten doo doo pocit."

O myšlienke viacerých detí: "Nechcela by som si spraviť ďalšie len preto, aby môj syn mal súrodenca, .....ale nikdy nevieš."

O tom ako ju rozpoznávajú v uliciach New Yorku: "V N.Y. je každý hviezda svojho vlastného života."

O nájdení dokonalých topánok: "Hovorila som o tom so svohou kamarátkou pred 15 rokmi. Je to tak trochu vtipná, ale aj vážna téme zároveň. " povedala Weisz. "Vždy som sa chcela mať ten pocit, že sú to topánky, s ktorými nebudem mať problém dobehnúť na autobus. Ale mám rada aj opätky."

O tom prečo si myslí, že nosenie opätkov je zábava: "Niekedy je to zábava, dať si naozaj vysoké opätky a cítiť sa ako keď ste v núdzi. Ten pocit je skvelý, pretože sa cítite, že sa musíte o niekoho oprieť."

O návrhoch Alexandra McQueena: "Jeho kúsky sú umelecké diela, ale mal naozaj bizarný problém s jeho telom. Bol furt na dietách...no ja to vnímam jeho oblečenia ako mučiace nástroje."

A Minute With: Rachel Weisz on being a "Whistleblower"

13. srpna 2011 v 11:30
Preložila som pre vás interview, čo som sľúbila. Moc sa mi tam Rachel páči. Hlavne tá jej úprimnosť. :-)
Samozrejme týka sa filmu the Whistleblower.

Prvýkrát ste sa dozvedeli o filme The Whistleblower v roku 2006, ale trvalo päť rokov, kým prišiel do kín.
Bola som v tom čase tehotná. Príbeh sa mi zdal neuveriteľný, mal skvelý scenár a vnímala som ho ako dôležitú story, ale keďže som čakala dieťa, zdalo sa mi, že by bolo príliš náročné zvládnuť prácu na ňom. Ale nikdy som naň nezabudla... ten príbeh ma doslova prenasledoval.

Čo konkrétne vás na príbehu najviac zaujalo?
Je to jeden z mojich najobľúbenejších filmových žánrov - akýsi druh trilleru, príbeh Dávida a Goliáša, príbeh o obyčajnej žene, ktorá dokáže neobyčajné veci - niečo ako Silkwoodová alebo Erin Brockovich. Všetky sú len matky, ktoré si robia svoju prácu a keď sa stretnú s neprávosťou, postavia sa proti nej. Sú nezastaviteľné a ani si neuvedomujú, že robia niečo hrdinské.

Zaujímate sa o medzinárodnú politiku?
Nijako výnimočne. Ale oveľa radšej si zahrám ženu, ktorá robí niečo výnimočné a zaujímavé ako takú, ktorá to nerobí. V Nepohodlnom to bola celým srdcom liberálka, ktorá svojou činnosťou bola pre mnohých doslova tŕňom v päte.
Kathy vo Whistleblower taká nie je. Je to policajtka. V podstate si robí svoju prácu. Neprišla, aby robila problémy. Chcela len pomôcť ľuďom. Má realistické zmýšľanie o tom, čo stelesňujú mierové misie Organizácie spojených národov a aké je ich poslanie.
Ale zapáčila sa mi jej angažovanosť v otázkach ľudských práv a dôstojnosti. Podobné príbehy ma vždy inšpirujú, hoci nikdy by som nedokázala urobiť to, čo urobí Kathy. Asi by som utiekla domov a nespravila nič. Bola by som príliš vystrašená. Toľko odvahy nemám vo svojej povahe.

Čo je lepšie - pracovať na malom, nízkorozpočtovom filme alebo na nejakom veľkom komerčnom trháku?
Počet scén, ktoré sme nakrútili počas jedného dňa, bol veľmi veľmi veľký. Bola to rýchlejšia práca ako pre televíziu. Ale nikto z nás sa nezúčastnil na tomto projekte, aby zarobil peniaze, všetci sa na ňom podieľali z vášne a nadšenia.

Veľké filmy však majú vplyv aj na mieru slávy hercov. Vy ste už určitú slávu dosiahli. Unavujú vás rôzne zásahy do súkromia, ktoré so sebou sláva prináša?
V skutočnosti mi nikto nezasahuje do súkromia. Akurát ma fotografujú na letisku, pretože to sú miesta, teda červené koberce a letiská, kde sa paparazzovia vždy nachádzajú.

Zhoršilo sa to, keď ste sa vydali za Daniela Craiga?
Nie, skutočne nie. Teda, myslím trochu áno. Lebo predtým ma vlastne až tak na letiskách nefotografovali a teraz stále. Ale myslím si, musím zaklopať na drevo, že stále vieme nájsť spôsob, ako tým nebyť obmedzovaní. Či už veríte alebo nie.



The Sunday Conversation: Rachel Weisz

31. července 2011 v 12:42
Rachel sa v San Diegu v Andaz Hotely zúčastnila jedného rozhovoru, ktorý som vám preložila. Týka sa filmu The Whistleblower, Dream House a okrajovo filmu Terrenca Malicka.

Ako si sa dostala k The Whistleblower?
Ako prvá mi ho zaslala Amy Kaufman, producentka The Constant Gardener. A bolo to dosť dávno, pretože môj syn má práve 5 rokov a vtedy som bola tehotná. Pamätám si ako som čítala scenár a rozmýšľála, že je to vlastne jeden z najbriliatnejších kúskov, ale bola som tehotná. No nevedela som to dostať z hlavy. No a pred dvoma rokmi, keď mi to ešte stále vŕtalo v hlave sa stala zvláštna vec. Zavolala som Amy a opýtala sa: "Počúvaj, nemôžem stále zabudnúť na ten scenár, čo si mi poslala. Je to ešte aktuálne?" A ona na to: "Hmm. Počkaj, minútku." Nevedela som, kde v ten moment bola, ale vrátila sa. Prenasledovalo ma to.

Takže to prišlo k tebe a vrhla si sa na to?
Presne. Myslím, že ľudia by povedala, že je to temné -neviem aké správne slovo použiť- ale v tom čase to bolo veľmi intenzívne sa s tým vyrovnať.

Stretla si Kathy Bolkovac?
Áno, ale až potom ako začalo natáčanie.Prišla na set do Rumunska a strávila som s ňou každú možnú chvíľu. Bolo tu taktiež veľa materiálu, ktorý Larysa Kondracki (režisérka a scenáristka) nazbierala o nej počas rozhovorou s ňou.Takže som mala zmysel pre Kathyn akcent a jej ducha. Vyzeráme rozdielne. Ona je blondína a vyzerá dráždivejšie ako ja a je vyššia. Ale chcela som byť schopná zachytiť jej podstatu.

Existuje len pár uživateľských recenzií na iMDB pre tento film a jeden predpokladal že film je fikcia. Táto osoba tomu očividne nevenovala veľa pozornosti., ale časť z toho môže byť iná ako to bolo naozaj. Netsretla si veľa ľudí, čo sú takto odvážni.
To je presne ono. To bol dôvod prečo som chcela robiť tento film, pretože je neobyčajná. Ale myslí si, že je obyčajná. Keď som ju stretla povedala: "Pozri. Robila som svoju prácu.Videla som nespravodlivosť a robila som len svoju prácu." Myslím na ďalších tisíc ľudí tam a mohla by som byť jedna z nich keby som tam bola, nie so takto odvážna. Ale čo je neobyčajné na Kathy je, že ona sa nesnažila urobiť niečo dobré alebo dôležité, to je jednoducho v nej. Je to thriller, ale pre mňa je to o študovaní osobnosti. Lebo bola to jej osobnosť, ktorá ju viedla urobiť to, čo urobila. Ak vidí niečo, čo je podľa nej nespavodlivé nemá proste na výber. Musí potom proste ísť. Myslím, že je to pravdepodobne nijaká choroba. Musí byť ťažké byť taký.

Vyhrali ste Oscara za stvárnenie humanitárneho pomocníka, aj keď to bola fikcia, v The Constant Gardener. Myslím, že umenie by malo inšpirovať činy?
Bože, nikdy by som nič také nevyhlásila. Myslím, že je úžasné, keď umenie vie inšpirovať ľudí, ale naozaj to nevidím ako dogmu alebo aby sa to prenášalo do reálu. Vidím to ako oslavu ľudksého bytia, ktorá je vznešenejšia ako väčšina z nás. Na inšpiratívnych príbehoch niečo je. Dáva mi to nádej, že na planéte Zem sú tieto neobyčajné stvorenia, ktoré sú iné a ktoré si stoja za tým, čo je správne. Osobne pokladám ich príbehy za inšpiratívne. Neinšpirujú ma k hraniu. Počujte, Dráma vie byť kompletne apolitická a inšpirujúca, ale ak sa stane niečím veľmi dôležitým plus môžete pri tom študovať osobnosť pre herca je to ako, whoa už to nemôže byť lepšie.

Myslím, že je zaujímave, že Vanessa Redgrave, ktorá je známa pre jej boj za ľudské práva, hrá U.N. za ľudksé práva oficiálne vo filme. Keď si sa ty dostala do tohto biznisu, vzhliadala si k nej?
Áno, je jedna z najlepších. Je veľmi inšpirujúca herečka. Je to trochu nebezpená herečka.

Čo tým myslíš?
Jej hranie je divoké. Len byť s ňou v jednej scéne je úžasne nebezpečné. Neviete, čo sa chystá urobiť ďalej. Je veľmi voľná a mocná. Je veľmi silná.

Aké je to stvárňovať reálnych ľudí porovnaní s vymyslenými charaktermi?
V Nepriateľoch pred bránami (Weiszovej charakter sa volal Tania Chernova) sa zlúčilo pár odlišných ľudí a samozrejme ani jeden z nich v skutočnosti nežil. Bolo to niečo vymyslené a zasadené do 2.svetovej vojny, takže tam boli aj veci, ktoré sa reálne odohrali. Ale nebolo to fantasy. Toto bolo iné, pretože je to nedávna história - je to koniec 90 rokov. Je to niečo, čoho príbeh nám vyrozptával človek, ktorý žije. je to veľmi živé. Nikdy som nerobila niečo také. Doma nie je známa. Nehrala som niekho, koho každý pozná. Je to zodpovednosť - čím viac som ju spoznávala, tým viac som ju chcela uctievať. Má skutočný zmysel pre humor. Myslím, že tam (vo filme) mám aj repliku, kde sa ma moja polupracovníčka pýta: "Prečo si prišla?" A ja odpoviem: " Počula som, že jedlo je tu skvelé." Očividne v povojnovej Bosnii nie je dobré jedlo Bolo to zlepšnie, pretože som sa premenila v Kathy. Má suchý druh humoru.

Ďalší tvoj film, ktorý vychádza sa volá Dream House a do kín sa dostane koncom septembra. Režíruje ho Jim Sheridan? Je to prekvapenie, lebo je to horor, však?
Nie je to ako Súmrak mŕtvych. Nie je to ako horor, horor, horor. Je to suspenzia s hororovými prvkami. Je to druh hororu, ale je to Jim Sheridan. Nie je to lacný hororvý ilm.

Nikdy by som neveril, že by si bola v lacnom hororovom filme.
Ani ja. Múmia bola trocha lacná. Bola to zábava. Mám rada ten film.

Natočila si aj film Terrenca Malicka. Je vo výrobe, že?
Áno, ešte sa upravuje a nie je pomenovaný. Je to jeden z mojich hrdinov.




Interview No.7

11. března 2011 v 19:56
Je tu také krátke interview, ktoré je v podstate súčasťou dlhšieho rozhovoru, ale keďže rozhovor je sám o sebe starý rozhodla som sa sem dať len časť, ktorá ma neskutočne baví.
Ono je to ten typ otázok, kde vám ponúknu dve veci a máte si vybrať jednu, ktorá je vám bližšie.
Tak si pozrite, čo si vybrala Rachel. :-)

Londýn alebo Paríž?
-Paríž

Beatles alebo Stones?
-Stones

Čaj alebo káva?
-Čaj

Mačky alebo psi?
-Mačky

Plavba na Seine alebo člnkovanie na Came?
-Člnkovanie na Came

Pivo alebo likér?
-Likér

Benny Hill alebo Reg Varney?
-Benny Hill

Futbal alebo kriket?
-Kriket

Príliš horúce alebo príliš studené?
-Príliš horúce

Kanada alebo Grónsko?
-Kanada

Karibik alebo Hawaii?
-Karibik

Vernosť alebo úprimnosť?
-Vernosť

Kúpeľ alebo sprcha?
-Kúpeľ

Divadlo alebo film?
-Film

Fashion Junky Rachel Weisz

2. září 2010 v 18:42
Preložila som pre vás jeden starší rozhovor s Rachel. Konkrétne z roku 2006 a zaoberá sa hlavne módou. Dozviete sa akých návrhárov Rachel preferuje, kde nakupuje a ktorý parfém používa od 16. Ale najprekvapivejšia odpoveď (aspoň pre mňa) bola posledná. Je to naozaj zaujímavé. 

Momentálne, kto je tvoj najobľúbenejší dizajnér?
RW: Mám rada Dolce&Gabbanu, Vivienne Westwood a Matthewa Williamsona a zbieram vintage kúsky od Ossie Clarka. Ale môj najobľúbenejší dizajnér je Narciso Rodriguez. Spravil pre mňa raz jedny rúžové šaty, ktoré som si dala na premiéru The Runaway Jury a bola to naozaj práca umelca. Neuveriteľné krásne a jednoduché.

Kedy si si uvedomila, že existuje?
RW: Prvýkrát som videla jeho šaty na obrázku Kate Moss na filmovom festivale v Cannes, kde bola aj s Johny Deppom. Bola oblečená veľmi jednoducho, bledo-modré šaty s červeným rúžom na perách- nikdy som nevidela niečo, tak elegantné.

Čo nosíš po dome?
RW: Nosím pohodlnú teplákovú súpravu Juicy Coutore burgundy na štýl J-Lo. A taktiež mám prekrásny kaftan, ktorý som dostala v L.A. , vyrobený spoločnosťou, ktorá sa volá Rich Hippie.

Čo je u teba v skrini také bežné mať?
RW: Bodec od Manola Blahnika, Joe´s jeans- sú vážne dobre strihané pre ženské krivky a nohavicový kostým od Chloé.

Akú najextravagantnejšiu vec si kedy urobila?
RW: Keď som minulé leto natáčala v Keni bola som s dizajnérkou, ktorá sa volala Carolyn Roumeguere , ktorá vyrábala neuveriteľné šperky inšpirované domorodými kmeňmi. Vyrastala s Masai Mara a žila na okraji údolia. K nej domov si sa mohla dostať len lietadlom. Kúpila som si veľký kožený opasok s perleťovými kruhmi.

Ktorého stylistu obdivuješ?
RW: Bay Garnett (stylistka a editorka Cheap Date). K jej outfitom pristupuje s predstavivosťou a expresívnosťou. Vyrastali sme spolu a teraz ideme vždy nakupovať spolu, keď je v New Yorku. Pozná všetky tajné miesta.

Ktorý je tvoj obľúbený obchod?
RW: Mohla by som stráviť celý deň pozeraním sa na kabelky a topánky. Milujem obchod Jimmyho Chooa na Fifth Avenue pri 51. ulici v N.Y. A ak som v Londýne idem do Gina (189 Sloane Street London).

Kde kupuješ spodné prádlo?
RW: Ak chcem niečo sexi idem do Agent Pravocateur a na bežné nosenie kupujem veci v American Apparel, kde vyrábajú veci zo 100 %nej bavlny. (3-4 Carnaby Street, London W1).

Aký make-up používaš?
RW: Laura Mercier Secret Camuflage, skvele kryje a farebné očné tiene od Murad (murad.com)- počas dna, ale make-up nenosím a nechávam pleť žiariť zdravím. A Cristalle parfúm od Chanel, ktorý používam 20 rokov. (s tým Chanelom to máme spoločné, ja už teraz viem, že dlhé roky nebudem mať inú voňavku ako Chanel Mademoiselle , ale túto musím tiež ovoňať.)

Kde chodíš na kozmetiku?
RW: Chodím ku Christine Chin na Lower East Side už niekoľko rokov (christinechin.com).

Kto ti strihá vlasy?
RW: To závisí na tom....teraz ich mám krátke skrz svoju rolu vo Fontáne. Je to skutočne uličnícky zostrih. Takže potrebujem si teraz skrz to vymeniť celý šatník.

Veríš v alternatívnu medicínu?
RW: Úplne- hlavne akupunktúru a shiatsu masáže. Keď som v N.Y. snažím sa chodiť na akupunktúru každých desať dní.

Rachel about Rachel

26. srpna 2010 v 13:43
Preložila som pre vás taký starší rozhovor. Je z roku 2007, ale nie je to niajký konkrétny rozhovor k nijakému filmu. Skôr by som to nazvala TO NAJ Z RACHEL. Alebo tak nijak, proste určite si to prečítajte, je to zaujímavé.

Prvú vec, čo ste dnes spravili bola....
RW: Nakŕmila som moje dieťatko. Niekedy spí celú noc, ale len niekedy. A potom som s ním hore od šiestej do siedmej. Ráno nie som tá najlepšia osoba, ale musím sa priznať, že tieto dni nemám na výber.

Posledná osoba, s ktorou ste sa rozprávali bola...
RW: Moja matka, včera večer. Pozerala jeden film cestou späť do Anglicka a chcela sa o ňom porozprávať.

Rada by ste stretli....
Princeznú Di. Strašne by som sa chcela s ňou porozprávať o tom ako to chodilo v jej živote, manželstve v jej kráľovskej rodine.

Moja najväčšia neresť je...
RW: Som strašne neporiadna. Ešte teraz si pamätám ako na mňa mama kričala: "Rachel! Uprac si izbu!"

Najhranejší song na tvojom iPode je....
RW: Wild is the Wind from David Bowie.
Je to stará pieseň, ale ja som ňou posadnutá roky.
Pozn. Davida mám aj ja rada hlavne ten jeho song The Disco King, ale toto si musím vypočuť.

Obľúbené občerstvenie je....
RW: Arašidové maslo s kúskami orieškov.

Naposledy si sa nasmiala....
RW: Keď sa chichotal môj syn- je to každý deň.

Najšťastnejšia som, keď....
RW: O môj bože! Keď sa to točí okolo môjho dieťatka. Hlavne, keď ho môžem pochovať v náručí.

Moje najlepšie prázdniny boli...
RW: Posledné Vianoce na Jamajke. Bolo tak teplo. Stráviť Vianoce v Karibiku je iné ako v Anglicku. Tiež tam je krásny západ slnka.

Moja najlepšia oslava narodenín...
RW: Moja tridsiatka. Išli sme do reštaurácie Moroccan v Londýne so skupinou priateľov. Mali sme brušnú tanečníčku. 

Interview No.6

18. července 2010 v 20:49
Takže ja som nevedel/a nič o Hypatii.

RW: Ani ja. Prerušila som v škole svoje všetky vedecké skúšky. Nevedela som nič o Alexandrii v 4. storočí. Nevedela som o tom nič. Nemôžem to príliš preháňať. Vieš, čo sa stalo? Amenabar (režisér) bol na mojom zozname režisérov, s ktorými by som chcela pracovať predtým než zomriem. Poslal mi scenár. Nikdy som nič také nečítala. Je to "kľučka" - je to historicky presné, ale sú tam aj domnienky. Vyzerá to ako skutočný cool príbeh o magickej učiteľke, ktorá inšpiruje svojich študentov a jej študenti sú ňou rozdrvení.

Tvoj názor na ňu je viac zmyslový ako ničivúco intelektuálny?

RW: Jej postava nebola napísaná zmyselne, ale náročne- vyrobiť Hypatiu v ľudskej bytosti, v skutočnej žene. Bola snívajúco narafičená ako Crick a Watson, vysnená dvojitá špirála. Smeješ sa, ale bolo to tak. Rosalind Franklin bola nápadná pri všetkých číslach až pokým Watson a Crick nešli dole do baru a nedali si pár pohárikov a neboli ako "A čo táto forma?" . Boli rojkovia a básnici.

-aby ste viac pochopili, o čo ide: Rosalind Elsie Franklin
bola anglická chemička, ktorá mala veľkú zásluhu na objavení reťazca DNA, vďaka jej röntgenovým snímkom DNA. Trojica Wilkins, Watson a Crick neskôr prevzali jej poznatky o DNA a uverejnili ich pod svojimi menami.

Musíš vo filme otvárať dvere aj možnostiam, ktoré by mohli mať zlý dopad na to v čo veríš.

RW: Určite.

Je to nadčasové. Fakty môžu posilniť zlé chápanie.

RW: Všetci vedci, povedala som to je hlavné motto vedy. Ak v niečo veríte mali by ste to napádať so svojimi pochybnosťami a zistiť, či to ustojí. Na konci má Hypatia scénku, ktorá to všetko zahŕňa. Ona otvorí dvere pochybnostiam.

Bolo ti poskytnutých množstvo inteligentných rolí?

RW: Nie ako toto. Nemalo to produkciu ako Spartakus alebo Ben-Hur, nie. Ale poslali mi niečo múdre a vedecké? Áno. Chcela som hrať len ich a nikoho iného? Nie. Po tomto filme som hrala Blanche DuBois na javisku v Londýne. Je to chytrá baba. Ale je taktiež alkoholička, drogovo závislá a neporiadna.

Všetci herci, ktorí robili "Električku zvanú Túžbu" sa stále pýtali, ale videla si ty predtým ako si šla hrať Blanche hrať iné herečky?

RW:
Doteraz som ešte nevidela film. Keď som dostala ponuku videla som Marlona Branda kričať "Stella!". Ale nikdy som to nečítala. Ale sadla som si v mojej pracovni a čítala titulku za titulkov. Nenašla som jeden charakter, ktorý by bol pre ženu napísaný lepšie. Išla som do toho ako úplná panna.

Teraz som smutný/á. Nikdy som ťa nevidela ju hrať. Tvoja verzia znie originálne.

RW: Dobre, dobré novinky, môžem ju zahrať znova. Možno.

Jeden z mojich obľúbených filmov, kde si hrala je "The Shape of Things" od Neila LaButesa.

RW: (smeje sa sedem sekúnd)

Skutočne myslím si, že to bolo bravúrne.

RW: Priala by som si, aby si to mohol/mohla vidieť na javisku. Bolo to tam skutočne elektrizujúce. Keď zistíš o čo ide, že ten chlapík je jej umelecký projekt a prelomíme štyri steny- skutočne ohromný obrat, viem. Ale v zásade, svetlá stúpajú ja prehováram na publikum a publikum sa stáva mojimi nasledujúcimi žiakmi v mojej dizertačke. Medzi každou scénou zaznela hudba od Smashing Pumpkins. Bolo to hĺbavé.

Film sa nikdy nechytí. Ale životný aspekt show je nepohodlný pre ľudí na ceste, ktorej materiál nemôže byť použitý v kinách.

RW: Totálne. Bola chvíľa v jej reči, keď sa pýtala "Nijaké otázky?" Prevažne sa nepýtali, ale keď áno boli zložité. Ale v jeden večer zdvihol jeden chlapík ruku a opýtal sa "Môžem byť tvoj umelecký projekt?" A ja som mu povedala, "Nie, nie pretože by si bol vedel, že si bol umelecký projekt".

Pri pozeraní filmu som ani nevedel/a, že nie si Američanka.

RW: Skutočne? To je niečo, v čom sa zlepšujem. Na začiatkoch to bolo ťažšie. Vtedy by som povedala "The Shape of Things" bolo to náročné a teraz nad tým skutočne nepremýšľam. Taktiež som žila v Amerike deväť rokov. Žila som s Američanom a počúvala Američanov celú dobu. Môžem stráviť deň načúvaním Američanov.

Ľudia o tebe za kamerou moc nevedia. Cítiš, že máš svoje súkromie?

RW: Hej. Myslím, že v Manhattne je každý hviezda svojich vlastných životov a ostatní sa až tak nezaujímajú. Pozorujem, ale nemám život, kde by som bola sledovaná ľuďmi. Žijem normálny život.

Čo sa stane, keď dvaja ľudia z filmu bývajú spolu? Ako, napríklad, vyzerá filmový večer medzi tebou a Darrenom. Máte nijaký filmový večer?

RW: Máme. Často sleduje filmy na DVD. Som súčasťou European Academy, takže dostávam mnoho zahraničných filmov- francúzske, iránske, turecké.

Naučila si sa niečo na svojich filmových nociach?

RW: Dobre, máme rozličné chute. My môžeme prísť spolu na nijakú vec, uskutočňovanie. Myslím, že naša hlavná odlišnosť v chutiach je - dobre, možno budem musieť si ešte raz pozrieť tie filmy. Teraz na tom viac vyrastám, napríklad. (Stanley Kubrick, 1975) "Bary Lyndon". Nerozumiem tomu filmu. Je to úplne mimo mňa. A Darren si myslí, že je to práca génia.

Samozrejme, Darren si myslí, že je to práca génia a teba ako herca nie. Kubrick neznášal hercov. Nie žeby si nenávidela Kubricka, lebo si herec, ale jednotlivý film je urážka pre herca.

RW: To je zaujímavé. Úplne viem, čo myslíš! Je to robené rukami vedúceho so všetkými odlišnými vecami, ktoré Darren miluje.

Je ako černoch prizerajúci sa na "Nation of Birth" a má vysvetliť prečo je to problém. Poznávam lesk filmárčiny, ale nemám to rád/rada.

RW: Ty máš vlastne kľuč k otvoreniu mnohých miest na ktorých sa ja a Darren odlišujeme. Je chlácholivé, keď môžeš presviedčať, čo je odlišné. Ďakujem.

-aby ste zas pochopili tomu komentáru toho, čo robí s Rachel interview: Zrodenie národa je dodnes jedným z najslávnejších a najvplyvnejších filmov všetkých dôb. Je to tiež film, ktorý sprevádzali obrovské kontroverzie, a to od chviľe jeho uvedenia až dodnes. Rozoberá udalosti ku ktorým došlo pred občianskou vojnou v rokoch 1861 - 1865, behom nej a po nej. Sústreduje sa na dve rodiny - Stonemanov zo Severu a Cameronov z Juhu .Ich synovia sú priatelia. Ben Cameron známy ako " malý plukovník", sa zamiluje do Elsie Stonemanovej, ktorú pozná len z obrázku, jeden zo Stonemanových synov Phil sa zasa zamiluje do jednej z Benových sestier Margaret. Milostné príbehy sú však v porovnaní z dianím občianskej vojny druhoradé. Zrodenie národa obsahuje panoramatické bojové scény, v ktorých sa tisícky komparzistov bijú tak realisticky, že vzniká takmer dokumentaristický efekt. Stoneman a Cameron sa nakoniec stretávajú ako nepriateľia na bojovom poli. Cameron je ťažko zranený, ale jeho znovu nájdený priateľ mu prispeje na pomoc a napíše svojej sestre Elsie, ktorú požiada, aby sa v nemocnici, kde je ošetrovateľkou, obzvlášť dobre starala o jeho kamaráta. Cameronovo stretnutie s matkou je rovnako dojemné ako pôsobivá scená, v ktorej sa konečne vracia domov a u dverí sa víta so staršou sestrou. Obidvaja najskôr predstierajú bezstarostné štastie, ale nakoniec sa obidvaja poddajú vďačným slzám. Lincolnovo zavraždenie vo Fordovom divadle 14. Apríla 1865 je puntičkársky dopodrobna rozobrané. Pri mnohých vojnových scénach pracoval Griffith podľa fotografií Matthewa Bradyho a daľšich tvorcov, aby prostredie a akcie rekonštruoval tak verne, ako to bolo len možné. Hlavný problém Zrodenia národa je v tom, že nemá vôbec žiadnu perspektívu, preťože Griffith, narodený na Juhu, rozpráva výhradne z pohľadu konfederácie. Scéna, ktorá nasleduje po titulku"Pán v reťazoch pred svojimi bývalimi otrokmi", nieje vôbec braná ako vyššia spravedlnosť, ale skôr ako tragický pád vznešenej postavy. Vykreslovanie černochov vo filme Zrodenie národa vždy vyvolávalo mnoho komentárov. Na jednej strane sa scény černochov, ktorý páchajú výtržnosti, vkrádajú sa do domov a predvádzajú sa hanebným spôsobom, sa často zdajú nepríjemné a hamblivo súčastne. Na druhej strane film bezpochyby naznačuje, že jediný" Dobrý černosi" sú tí ktorý nevybočujú z radu a zostávajú verní svojím bývalim pánom. Prakticky všetky čierne postavy sú zobrazené negatívne a tí Severania , ktorý ich podporujú , sú z najhoršieho druhu "previnilých bielých liberálov " .
Otec Phila Stonemana je potešený, keď sa dozvie, že sa jeho chránenec, mulat Silas Linch, bude ženiť s bielou ženou. Tak je to až do chvíľe, keď sa Stoneman dozvie, že sa jedná o jeho dcéru, potom je pohoršený a zúrivý. Záverečné scény ukazujú" Hrdinov" v bielých kápiach a plášťoch, ako sa ponáhľajú zachrániť Cameronovcov, zaskočených v chatrči zúrivymi černochmi a Severanmi. Zrodenie národa je síce v niektorých ohľadoch historicky hodnoverné, ale chýba mu vyváženosť

Interview No.5

18. července 2010 v 13:14
-Ahoj Rachel! Tvoja postava v The Lovely bones je úžasná. Bola si fanúšikom knihy ešte predtým ako si súhlasila s rolou?

RW:
Musím byť úprimná. Som asi jediná osoba na planéte, ktorá nečítala knihu predtým ako jej ponúkli rolu vo filme.
Stala som sa jej obrovským fanúšikom a čítala som ju mnohokrát. Stala sa takou mojou bibliou počas natáčania.

-Takže ty si dostala ponuku a potom si až dostala pocit, že musíš prečítať knihu?

RW: Yeah. Mala by som o tom klamať. Mala by som len povedať, že som čítala tú knihu.

-Pre ľudí, ktorí ešte nečítali knihu alebo nevideli film, môžeš nám povedať o tvojej postave, Abigail Salmon, aká je to osoba?

RW: Je matkou troch detí na začiatku sedemdesiatych a jej najstaršia dcéra, Susie, bola zavraždená. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu 13-ročnej dcéry, pozoruje rodinu, ich rozpad a spoločné zlúčenie. Môj príbeh sa odohráva na zemi. Veľká časť z filmu sa odohráva v nebi, kde je Susie. Môj príbeh je pozemský a je o matka, ktorá sa skúša vyrovnať so stratou jej dieťaťa.

-Ty máš syna Henryho. Bolo to pre teba ako matku ťažké?

RW: Vlastne si nemyslím, že to bolo pre mňa ťažké, pretože som matka. Je to ťažká otázka. Je to ako: ,,Bolo by to ľahšie keby som nebola žena?". Je to ťažké. Teraz som to, čo som. Som matka. Je ťažké predstaviť si niečo iné. Ako rodič musíš kontrolovať svoje dieťa, či dýcha. Je to súčasťou toho byť rodič. Myslím, že je to prirodzené, musíme si byť istí, že sú v bezpečí celý čas. Som si istá, že existuje preto evolučný význam.

-Pre niektoré matky je únos ich dieťaťa najdesivejšia vec.

RW: Čo je zaujímavé na tej knihe a my sme to aj ukázali vo filme je....bolo to na začiatku sedemdesiatych rokov a ja nie som tiež Američanka, ale bol čas kedy tuším v osemdesiatych rokoch začali miznúť deti a oni dávali ich fotky na krabice od mlieka. Počas raňajok si videl tváre nezvestných detí a to bola podľa mňa myšlienka toho. Vtedy, v tých sedemdesiatych rokoch únos nebol taký rozšírený. Boli to nevinnejšie časy. Ľudia žili na predmestí. Nezamykali si dvere. Boli to nevinnejšie, naivnejšie časy. Svet sa stáva hrozivejším.

-Niektorí ledia by mohli povedať, že tvoj charakter nie je sympatický. Čo ty na to?

RW: Čo ma zaujalo na tej to postave, koho môžeš nazvať nesympatickým, nerozumiem, bola totálny opak hrdinky. Bola to anti-hrdinka v mnohých smeroch. Táto tragédia postihla jej rodinu a ona ich nedala do kopy. Oddelila a robila všetko zle a to ma zaujalo. Taktiež mám rada príbehy o veľmi vznešených ľuďoch

-V istých smeroch je to veľmi pravdivý portrét jednej ženy.

RW: Myslím, že je to veľmi pravdivý portrét ženy, ženy ktorá nepracovala kvôli okolnostiam, ktorá mala dieťa po dieťati a má cítenie aké by mala mať len matka a ktoré má milión matiek. Mnohým ľuďom je nesympatická a tomu nechápem, pretože je to pravdivé.

-Môžeš nám povedať niečo o Petrovi Jacksonovi a aký bol?

RW: Veľmi sladký. Úzko pracuje s Franom Walshom, jeho dlhoročným partnerom, a Philippm Boyenson, jeho producentom. Obklopuje sa týmito dvoma Novozélanďanmi a veľmi ťažko spolupracujú.
Sú sami osebe výstredný. Sú veľmi milí, veľmi skromní. Možno je to novozélanďanská vlastnosť. Veľmi zlatí.

-Časť z filmu sa natáčala na Novom Zélande. Ľudia, ktorí tam prídu sa do tohto miesta okamžite zamilujú. Volajú to ,,Kiwi Bug".

RW: Je to krásne. Skutočne, skutočne nádherné. Nenazvala som to celkom bugom, len pretože je to ďaleko a je nemám rada lietanie. Ale nie pretože sa bojím, žeby som umrela. Ani preto, že je to veľká vzdialenosť. Je to krásne a jedlo je tam vynikajúce. Možno najlepšie aké som jedla.

-Boli na Novom Zélande reštaurácie, do ktorých si rada chodila?

RW: Na sete nám to zaobstarala gastronomická služba. Úprimne, jedno z najlepších jedál.

-Cítiš sa ako matka v pravom zmysle slova?

RW: Dopadlo to tak, že som v tom naozaj dobrá. Predtým som to nevedela, nie. Predtým to bolo pre mňa strašidelné, ale zvládla som to. Milujem to.

-Čo je najlepšou vecou na tom byť matkou?

RW: Milujem húpanie sa so svojím synom. Včera vstal a opýtal sa ma aké veľké je svetlo. A ja som si potom uvedomila, že myslí slnko. Rozhovory s trojročným dieťaťom sú zábava. Rozhovory s mojím synom sú úžasná zábava.

-Čo ešte povedal?

RW: Mnoho vecí. Je to to najpozoruhodnejšie. Viac-menej, nemyslím si, že vy by ste ho vzhliadli zaujímavým.

-Aké vaše ďalšie projekty majú prísť do kín?

RW: Agora. Je to obrovské. Je to veľmi drahý film a veľmi radikálny. Je to druhý najväčší veľkofilm v Španielsku, ktorý je šialený, pretože je to veľký veľkofilm. Je to v angličtine s titulkami. Teraz natáčam film v Rumunsku, volá sa The Whistleblower.

-Ako veľmi sa zmenila tvoja kariéra po výhre Oscara- potom ako si porodila?

RW: Vyhrať Oscara znamenalo mnoho zaujímavých režisérov, ktorí mi ponúkli mnohé zaujímavé role. Určite sa mi otvorilo mnoho dverí. Preto som veľmi vďačná. Byť mamou, cítim sa, že som už toho povedala dosť, neviem, čo ďalej povedať. Obidve veci sa stali v tú istú dobu. Dve veľké udalosti v tak krátkom čase.

-Tvoj charakter v The Lovely bones nechce riešiť dcérin únos. Chápeš to?

RW: Rozumiem tomu ako matka, pocit, že môžeš ísť dvoma cestami- že všetko bude lepšie, ak chytíš vraha alebo nič sa nezmení, ak nájdeš vraha a nestaráš sa a nechceš o tom hovoriť. Chápem obidva pohľady. Jeden je mužov a druhý manželkin. Myslím, že mužská reakcia by bola chcieť nájsť tú osobu a priviesť ju pre súd. Zatiaľ, čo pre ženu to nič nezmení. Myslím, že bola skvelá matka až do vraždy jej dcéry. Len preto, že ty máš prístup do jej myšlienok ako čitateľ v románe a ty vyhľadávaš niekedy to, čo si myslí, že nebola matkou v pravom zmysle slovo neznamená, že nebola dobrou matkou. Dve veci môže koexistovať navzájom vedľa seba. Existuje mnoho dôvodov pochybovať.

-Film odráža posmrtný život. Aký si myslíš, že je?

RW: Je mnoho vecí na zemi
a nebo je jednou z nich. Je to úžasne nadprirodzené, pretože to nie je v biblií. Ona nie je vo väzení. Je to ako neskutočný(nadprirodzený) thriller a myslím, že je tam akýsi duch času a doby, nadprirodzené. A čo si myslím osobne. Uh, neverím na to, ale je to super materiál pre príbehy.

-Aké je tvoje nebo?

RW: Nebo je moment tu na zemi. Myslím, že je to všetko tu. Nebo a peklo. Je ľahké ich nájsť.

-Tvoj partner tiež robí v tomto biznise. Hovoríte doma o filmovom biznise?

RW: Nie, my máme normály rodinný život. Prevažne o tom nehovoríme. Niekedy áno, niekedy nie. Je pekné mať niekoho, kto rozumie mojej práci.

-Aké bolo pracovať s Markom Wahlbergom. Prekvapilo ťa niečo na ňom?

RW: Je to profesionál, vážny a prívetivý. Neviem, či ma na ňom niečo prekvapilo. Je profesionál.

-A čo Saoirse?

RW: Je skvelá! Je skutočná. Je to mladá herečka, ktorá je skutočná. Je neskutočne talentovaná. Žije v Írsku, nie v Hollywoode, takže je pri zemi. A má milujúcich rodičov, ktorí sú skutočne dobrí ľudia. Myslím, že má pred sebou obrovskú kariéru.

-Aká bola nálada na sete?

RW: Veľmi uvoľnená vzhľadom na tému filmu. Mnoho zábavy. Mnoho detí okolo, pes, prázdniny. Neviem, či tam bol záložný pes. Mali sme nijakého psa, ale potom ho dali preč, lebo tuším niekoho pohryzol. Keď sú okolo deti stane sa toľko vtipných vecí.

-Čo si myslia diváci o Abigail podľa teba?

RW: Nech si myslia, čo chcú. Nechcem im nič diktovať. Čo je podľa mňa skvelé na filme je, že poznáš jeho prvky vďaka knihe. Myslím, že je to skutočne tragický príbeh, ale neskôr je to aj o nádeji a optimizmu. Myslím, že je to to, čo Peter chcel. Nechcel len temný film.

-Ďakujem Rachel.

RW: Ďakujem.

.

Interview No.4

7. července 2010 v 21:37
Pridávam sem starý, ale krásny rozhovor s Rachel.

Rachel Weisz: Nejsem aktivistka, jen vyprávím příběhy.

Čerstvé držitelce Zlatého glóbu, britské herečce Rachel Weiszové (*1971) na začátku kariéry štěstí moc nepřálo. Dlouho se objevovala jen ve vedlejších rolích, například v roce 1996 ve filmu Bernarda Bertolucciho Svůdná krása. Přesto jí její výkony brzy otevřely dveře do Hollywoodu.
Zaujala vedle Keanu Reevese a Morgana Freemana v akčním thrilleru Řetězová reakce. Avšak tento film (stejně jako milostné drama Zrozeni z moře a Armáda v sukních) propadl u diváků. Podařilo se jí definitivně prorazit až velkofilmem Mumie, který v sobě snoubil dobrodružství s prvky hororu, a dneska si už může role vybírat. Ve snímku Nepohodlný (do českých kin přijde v březnu) hraje Tessu Quayleovou, těhotnou manželku diplomata, která objeví nekalé praktiky farmaceutického průmyslu a draze za to zaplatí. Role jí přinesla zmíněný globusek určený pro nejlepší herečku ve vedlejší roli.

Jak se daří vašemu dítěti?
Prosím? Ach, dítěti! Četla jsem ve scénáři, že Tessa Quayleová v Nepohodlném bude těhotná. Chtěla jsem roli zahrát co nejdokonaleji a řekla jsem si, proč bych si sama dítě nepořídila. (pauza) Jen žertuju! Ne, jedna talentovaná maskérka mi opatřila to kulaté bříško.

Opravdu jste nezatoužila stát se matkou?
Zpočátku jsem měla zvláštní pocit, ale pak se mi to zalíbilo. Myslím, že pro každou ženu není nic krásnějšího něž otěhotnět a přivést na svět nový život. Přesto: ještě mám trochu čas.

Film se natáčel také v keňských slumech. Nešokovala vás ta bída?
Strašně! Není tam ani tekoucí voda, ani elektřina. Obzvlášť mnou otřásly děti, které nemají vůbec nic, mnozí navíc už ani rodiče. Fotbalový míč si dělají z plastikových sáčků. Jsou ale velmi přátelské, hned k vám přistoupí a vezmou vás za ruku...

Když jste to viděla, nenapadlo vás, že byste nějaké dítě adoptovala, jako to udělala třeba vaše kolegyně Angelina Jolieová?
Ne, pomáhala jsem při založení jedné dobročinné organizace. Zdá se mi, že lidem lépe pomůžeme tak, že jim seženeme peníze na stavbu mostu, vodovodu nebo na lékařskou péči. Dítěti nepomůžeme, když ho strčíme do naší civilizace, v níž číhají zas jiné hrůzy.

Stala jste se na základě této zkušenosti skromnější?
Dá se říct. Obdivuji aktivisty, kteří tento stav chtějí změnit a často kvůli tomu riskují i život. Když hrajete takovou postavu, otevře vám to oči. I když si nedokážu představit, že bych byla přesně taková. Pomáhám, vyprávím příběhy, což je zcela jiná práce.

A nevedete zrovna okázalý život.
Nežiju v Hollywoodu a chodím jen na své vlastní premiéry. Někdy ode mne svět pozlátka něco vyžaduje. Ale když se usmívám pro fotografy, je to, jako bych hrála nějakou roli. Se soukromou Rachel to nemá co dělat.

Netoužíte se stát ještě větší hvězdou?
Mám raději, když se říká herečka. Pro mne byli hvězdami Marilyn Monroe a Elvis Presley. Dneska se tento pojem používá příliš často a tím nějak ztratil na půvabu. Hvězdou se dnes stává každý, kdo se objeví na pět minut v televizi.

Hollywood je vám lhostejný?
Ještě si pamatuji, jak jsem říkala rodičům, že budu hrát ve filmu, který se jmenuje Mumie. Nevěřili svým uším a chtěli mě prohlásit za blázna. Ale když jsem četla scénář, vzpomněla jsem si na příběhy Indiany Jonese. To jsou filmy, které mám opravdu ráda. Ačkoli přiznávám, že jsou i filmy bližší mému srdci. Líbí se mi snímky jako Prolomit vlny a Tanec v temnotách. Ale na ně se nedá dívat každý den. Kdybych musela v jednom kuse sledovat Tanec v temnotách, asi bych spáchala sebevraždu. Občas potřebuji nějaký oddechový film, jako je Terminátor, a někdy si ráda zahraju v hollywoodském velkofilmu. Jako herečka jen musím udržet rovnováhu.

Pokud nestojíte před kamerou, hrajete v divadle. Měla jste dokonce divadelní soubor...
To bylo ještě na univerzitě, ten soubor už dlouho nevedu. Stýská se mi po tom a teď jsem se rozhodla, že se zas na prkna vrátím. Proto také nyní odmítám všechny filmy a čekám na nějakou divadelní nabídku. Držte mi palce, aby to vyšlo.

V Nepohodlném jste musela točit s Ralphem Fiennesem několik milostných scén. Jak těžké to pro vás bylo?
Vždycky když dostanu takovou otázku, připadám si jako prostitutka. Vím, že jste to nemyslel zle, ale to není tak, že bychom se milovali doopravdy. Není to směšné, milovat se s někým před kamerou? Ne, neboť to patří k mé práci. Člověk si jen představuje, že s tím či oním právě spí. Všechno je jen otázkou představivosti. Kromě toho jste v tu chvíli úplně ponořen do role a nepomyslíte si: Proboha, ležím tu v posteli s Brandonem Fraserem, Jude Lawem nebo Ralphem Fiennesem a děláme něco zakázaného.

Proměnlivý svět Rachel Weiszové
Britským herečkám byly donedávna v Hollywoodu vyhrazeny kostýmní role v historických filmech. Nyní se však Britky derou na hvězdné příčky ve všech žánrech. Jednou z nich je i Rachel Weiszová.
Svou roli ve filmu Nepohodlný, za kterou byla před několika dny oceněna Zlatým glóbem, odehrála Rachel Weiszová bez jediné stopy líčidel. "Není to žádná aktivistka s napudrovaným nosem," říká o své hrdince, ženě působící v severní Keni. "Pyšní se svou prací, ne svým zevnějškem." Pravda ale je, že tvář Rachel Weiszové s výrazným orlím nosem a havraními vlasy je dostatečně působivá i bez make-upu. Částečně za ni mohou geny, na hollywoodské poměry téměř exotické: jejími předky jsou maďarští a vídeňští Židé, kteří před válkou uprchli do Velké Británie. Po nich také zdědila příjmení, které Američanům zní stejně jako slovo "vice" - neřest.
Za deset let v Hollywoodu stihla nasbírat zkušenosti v neobyčejně rozmanitých filmech - od skromných nezávislých produkcí po mamutí blockbustery. Klíčovou roli na její herecké dráze sehrála dobrodružná Mumie, velkofilm, který spolu s pokračováním Mumie se vrací vydělal po celém světě na 850 miliónů dolarů. Ani poté se však Rachel Weiszová neupnula na hvězdné role a její postavy tak mají neuvěřitelné charakterové rozpětí - od sovětské vojačky ve válečném filmu Nepřítel před branami po vyšinutou "umělkyni" v divadelní adaptaci Sexuální rekonstrukce.
"Chtěla bych mít komediální jiskru jako Katharine Hepburnová, dramatickou hloubku jako Bette Davisová a žhavou smyslnost jako Elizabeth Taylorová," říká. Při její schopnosti vtělit se do nejrozmanitějších rolí to není nemožné. (arb)

Interview No.3

29. května 2010 v 11:40
W&H: Čo ťa presvedčilo vziať ten film?
RW: Alejandro Amenabar mi poslal scenár a došlo mi len, že je to zaujímavý príbeh. Pravdivý príbeh o niekom o kom som nikdy nepočula. Nič som o nej nevedela. Keď som ho dočítala došlo mi, že je to súčasný príbeh zo 4.storočia. To, čo ma zaujalo bolo ako to bolo vtedy až doteraz a čo sa od vtedy zmenilo.
W&H: Vyzerá to, že tam žilo pravdepodobne veľa neobyčajných žien, ktoré po stáročia mizli. Pripadá mi to ako útok, pretože ona bola vedkyňa. A jej objavy, ktoré sa týkali astronómie sa nerozširovali, až neskôr po storočiach mužom.
RW: Musím zdôrazniť, že my nevieme presne, či ona pracovala na heliocentrickom modely. Mohla by na ňom pracovať? Pracovala na ňom? Nevieme. Bola zabitá kresťanskými fundamentalistami? Áno. Dala jednému svojmu študentovi, ktorý bol do nej zamilovaný,
kapesník zafarbený krvou z jej menštruácie? Áno. Je tam mnoho pravdivých vecí. Heliocentrický model je len predstavivosť.
W&H: V jej okolí sa nenachádzali žiadne ženy. Bolo to len o nej. Je vo filme nijaká ženská postava?
RW: Bola tam jedna otrokyňa, čo sa stala kresťankou.
W&H: Je zaujímavé ako si cenila žiakov a mysliteľov. Prečo?
RW: Dobrá otázka. V uliciach si videl aj iné ženy, ale vyžadovali, aby sa stali učiteľkami, očividne tam boli aj iné ženy- učiteľky. Ale ona bola aristokratka. Jej otec sa staral o knižnicu a ona bola súčasťou aristokrackej inteligencie. A hádam, že to bol čas kedy, neviem, možno pohania viac tolerovali ženu ako učiteľku. Neviem. Viem, že sa mala vydať v čase kedy sa žena po vydaji stala predmetom manželových prianí. A to si myslím, že bol jeden z dôvodov prečo sa nevydala, pretože sa nechcela vzdať svojej práce.
W&H: Film mal obrovský úspech v Španielsku. Stal sa blockbusterom. Čo znamená vlastne Agora?
RW: Je to zo starého gréckeho slova a znamená to trhovisko alebo odbytište. Je to miesto, kde sa stretávali ľudia. A hádam, že
predpoklad filmu alebo domýšľavosť názvu, zem je Agora. Miesto pre ľudí, kde sa stretávajú, ktorí sa nedostanú ďalej.
W&H: Súčasne s Agorou ide do kín aj Sex v meste. Ľudia vždy hľadajú nijakú možnosť vypnúť. Čo by si povedala ľuďom, prečo by si mali ísť pozrieť Agoru?
RW: Povedala by som choďte na obe. Sú rozdielne. Jeden je konvenčnejší. A toto je naozajstný príbeh o žene, ktorá žila v 4. storočí. Je to veľmi provokatívne, emočné, strhujúce. Je to dráma. Druhé je komédia. Je to ako keď porovnávate jablko s pomarančom. Pozrite si obe.
W&H: Posledná časť filmu je keď celá náboženská intolerancia sa vydá prísť. Ona sa nikdy necítila ako druhotriedny občan, ktorý počúva príkazy až kým neprišiel náboženský harmonický hlas dokonca s ľuďmi, ktorí ju milovali a rešpektovali. Ako sa skončil jej život?
RW: Žila v zaujímavom období, kde skončilo obdobie klasického osvietenstva a začali temné časy. Jeden z dôvodov prečo toto obdobie nazývame temné je, že ženy boli skutočne vyhostené. Nazývali ju čarodejnicou. A myšlienka, žeby žena mala učiť muža alebo by mal byť ňou inšpirovaný bola......Ona len jednoducho žila v období kedy sa veci menili.
W&H: Odkedy si vyhrala Oscara za Nepohodlných dostávaš role samých silných žien. Môžem nám povedať aké to je?
RW: Je to zábavné. Mám výstup, slovom silný, tichý výstup. Nikdy by ste nepovedali mužovi, či chce hrať silného muža. Nepovedali by ste to. Je to nezmyselné. Viem že ľudia si neuvedomujú, keď to povieš. Čo to znamená? Môžem zdvihnúť 20 kilo? Čo znamená silný? Chcem hrať nudných alebo zaujímavých ľudí? Povedala by som, že zaujímavých. Chcem hrať zaujímavé ženy. A zaujímavé je tak bizarný pojem. Zaujímajú ma ľudí ako v Nepohodlných a iné ženy. Som slušná a milá celý čas. Je zábava hrať ľudí, ktorí nie. Je to uvoľňujúce.
W&H: Máš hlavnú rolu v novom filme The Whistblower. Je dokončený?
RW: Áno.
W&H: Je už stanovený dátum premiéry?
RW: Nie. Skončili sme len na Vianoce. Ešte sa to upravuje a neviem, kedy to vyjde von.
W& H: Film je pravdivý príbeh...........
RW: Je to o policajtke z Nebrasky a išla pracovať do Sarajeva na konci deväťdesiatych rokov ako súčasť Intenational Police Task Force, ktorá pomáha miestnym policajným silám a pomáha ľuďom dostať sa na nohy. Amerika je vlastne krajina, ktorá mala súkromný podnik uzavretý jednotlivcami so spoločnosťou, lepšie ako Halliburton. Je to obrovská korporácia. Veľká peňažná vec zatiaľ, čo všetky krajiny v Európe používajú miestnu políciu a oni len obiehajú. Je to charakter, ktorý je ochotný zomrieť za to, v čo verí rovnako ako Hypatia alebo môj charakter v Nepohodlných. Hovorím niečo o živote. Zaujímam sa o ľudí. Nie som ako oni. V tomto som veľmi obyčajná. Ale oni si nedokážu pomôcť. Ale sú úžasní a je zaujímavé o nich rozprávať príbeh.
W&H: Sú to úžasné príbehy.....
RW: Často áno. Myslím, že Norma Rea je moja obľúbenkyňa v tomto filme.
W&H: Čítala som, že taktiež pripravuješ film s Karyn Kusamovou a je ťažké získať nijaké financie na film. Myslíš, že je to preto, lebo je to ženská režisérka?
RW: Momentálne prepisuje scenár. To sa teraz deje. Takže všetci teraz čakáme na prepis.
W&H: Ako sa bude volať film?
RW: Invisible X.
W&H: Je to akčný film?
RW: Nie , sci-fi.
W&H: Ako osobný partner mužského režiséra (Darrenovi Aronofskemu) a ako herec, ktorý pracoval s mužským aj ženským režisérom, máš odlišné skúsenosti s nimi? A spozorovala si odlišné spracovanie mužského a ženského režiséra v tvojej kariére?
RW: V skutku nie. Neviem prečo je to pre ženy také ťažké. Neviem.
W&H: Aká bola doteraz tvoja najobľúbenejšia rola?
RW: Blanche Dubois.
W&H: Prečo?
RW:
Je to najlepšia rola akú som kedy videla pre ženu napísanú. Nie je to jedna vec. So scenárom je najväčší problém najmä s pasážami pre ženu. Vieš len jednu vec. Je to štetka. Alebo inak kooky-girl.
Rovnako je to aj u mužov, ale pre ženy je to horšie. Nedostatok komplexnosti. Blanche Dubois. Závislá na sexe, alkoholička, hnusná, patetická, tragická, horúca, studená, podradná, krutá, láskavá, nádherná... Myslím, že je tam toho dosť. Ona je komplexný charakter. Je tak bohatá. Taká ľudská. Je omylná a to ma na jej charaktere zaujalo- jej chyby.
W&H: Máš film, ktorému by podľa teba ľudia nepochopili?
RW: Nemyslím.
W&H: Túžiš pracovať ako režisérka?
RW: Nie.
W&H: Čo máš ďalej na práci.
RW: Je to nezávislý film. Akurát sa dávajú dokopy nijaké financie. Je to pravdivý príbeh o Hedy Lamarr.
W&H: Bude to režírovať Amy Redford?
RW: Ona už nie.
W&H: Hedy Lamarr. Ďalší vedec.....
RW: Herecká hviezda.
W&H: Čím sa presadila?
RW:
Frequency hopping for radios.
W&H: Kto to bude teraz režírovať?
RW: Rokuje sa o tom, ale pravdepodobne by som povedala, že to bude muž.
W&H: Zasa budeš pracovať na filme s Darrenom?
RW: Darren má scenár. Ale zatiaľ je to v začiatkoch.
W&H: To nevyzerá na to, čo je zvyknutý natáčať.
RW: Nebol to môj nápad. On to len prečítal a povedal, že to je ono. A ja som bola ako ,,ok".

Interview No.2

26. května 2010 v 21:19
Mám rád tvoju rolu.
RW: To je milé, vážne? Čo si o tom myslíš?
Ach, myslel som, že som ti to poslal.
RW:OK, OK, potom.
Cítim sa akoby si robila rozhovor so mnou ty.
RW:Zmenili sme si úlohy, mám pocit. Mohli by sme si vymeniť strany?
Nie, lebo sa snažím vcítiť do postavy. Gratulujem k Agore, ktorá sa mi strašne páči. Ale dosť otriaslo mojimi myšlienkami, že niečo tak myšlienkovo náročné, veľkolepé a drahé mohlo byť vyrobené v týchto dňoch, v tejto dobe.
RW: Viem, je to úplne úžasné. Musíme sňať klobúk pred Amenabarom, čo?
Samozrejme! Aký bol tvoj prvý dojem, keď si dočítala scenár?
RW: Skutočne som nepremýšľala o veľkosti. Vedela som len, že to bol Amenabar. Bol to skutočne skvelý príbeh a boli tam akčné a bojové sekvencie. Nemyslela som si:,, Dokáže sa niečo take natočiť?" Myslela som si:,, Dokážem tú rolu zahrať? Môžem sa vyzliecť?"
Ako historicky presný sa snažil Amenabar byť? Mal nijakú slobodu, čo sa týkalo Hypatie? Čo myslíš?
RW:V akom zmysle? Že pracuje na modely planét?
Dobre, áno. On jej pripisuje úspechy, o ktorých sme ani nevedeli, že docielila.
RW: Ok, on jej ich nepripisuje. V zásade my o nej vieme, že bola expertka na oválne tvary- elipsu, kruh, ..Mohla upraviť Ptolemaiov zákon s jej otcom, ktorý utiekol z knižnice. Bola brilantná matematička. Bol tam súčasný- alebo ani nie súčasný muž, ktorý žil storočie predtým.....Aristarchus. On navrhol už heliocentrický model. Takže sa zmýšľalo o ňom. Tak si myslím, že to je tá časť slobody. Že Amenabar pripísal Hypatii, že ona figurovala
na čele tohto celého- na heliocentrickom
modeli. Dokázala by to? Yeah, dokázala. Dokázala to? Nevieme. Tak, tam to začína byť fantázia.
Je to uvoľnenie? Hrať historickú postavu, ale vedieť, že máš veľa priestoru na to sa stým popasovať?
RW: Nebolo sa moc s čím popasovať. Jej charakter bol pôvabný, bolo to o jej práci a o to v čo verí. Nie som vedec, som herec. Takže si myslím, že moja práca je stvárniť ju ako reálnu postavu- z mäsa a krvi, krvi v jej žilách.
Pracuješ na filmoch, ktoré naozaj majú myšlienku, ako je toto alebo Fontána, či Nepohodlný. Čo ti pridáva na dôvere, ktorú potrebuješ cítiť, aby si sa cítila úplná a kompletná s režisérom- s príbehom, ktorý si vyberieš?
RW: Myslím, film je režisérovo médium. On je jediný, ktorý ťa môže stopnúť, položiť ťa, omotať ťa,...... Robím si len svoju prácu, vieš. Bola to šťastná spolupráca s Alejansrom, ktorý je veľmi inšpiratívna osoba a silný režisér. Je to okázalý film s bojovými scénami. Tisíce kresťanov a pohanov. Bolo to veľmi veľké a vzrušujúce. Ale ,,verím" mu? Myslím, že áno. Verila som mu.
Dobre, vezmime si Múmiu. Fyzický rozdiel je veľký, ak nie väčší a myšlienky sú rozdielne. Ako, ak pri všetkom to ovplyvňuje pravdu?
RW: Nie je tam rozdiel. Nie je tam rozdiel.
OK, dosť. Spomenula si náboženské strany. Nie som si istý kresťanskými právami, tak ako sú zobrazené v tomto film. Diskutovala si o vplyve filmu, ktorý prešiel cez to všetko minulý rok?
RW: Nie. Nemyslím si, že to je anti-kresťanský film. Skôr anti-fundamentalistický film. Myslím, že poukazuje na veľmi pekné aspekty kresťanstva. Myslím, že zobrazuje pohanov ako moc osvietených, vzdelaných a všetko, ale mali jeden obrovský, slepý bod a tým bolo otroctvo. Ktoré bolo zničujúce. Potom prišli kresťania a povedali: ,, Všetky Božie deti. Blahoslavení sú pokorní, prekliati sú zlí. Dobročinnosť a požehnanie bola radikálna myšlienka. Myslím, že film sa sústreďuje na to a ukazuje mierové aspekty kresťanstva a Ježišovho učenia. Ale nie je to tolerantné a fundamentalistické. Nie je to vlastne ani fundamentalistický film. Myslím, pozri. Hovorí príbeh kresťanov v čase, ktorý by možno ľudstvo radšej nezažilo. Ale značí to aj to, že kresťania boli súčasťou armády. A boli násilnícki. Nie všetci, len bola tam násilnícka kresťanská armáda.
OK, bola to začiatočná éra Temného obdobia.
RW: Yeah. Boli to začiatky temného obdobia.
Are you much of a history buff?
RW: Vôbec. Som hrozná.
Bola Agora zastrašujúca kvôli jej myšlienke?
Nie, nie. Pozri. Nie som vedec. Nemusím sa to učiť. Musím si len predstaviť, že som tá osoba. Prechádzam sa na sete, dostanem oblečenie. Musím byť len človek. To je moja práca. To je ono. Nemôžem zahrať Alexandriu v 4. storočí. To je nezmysel. Ja musím byť len ľudská bytosť.
Je ešte nijaká historická postava, ktorú by si si chcela zahrať-alebo zahrať znova?
RW: Kleopatra.
Prečo?
RW: Neviem. Pripadá mi ako pôvabná a zaujímavá dáma. Myslíš si, že je to dobrý výber?

60 seconds

6. dubna 2010 v 19:29
Ešte v roku 2006 prebehlo s Rachel také kvázy interview, v ktorom si mala vybrať jednu z dvoch možností. Napríklad jej dali možnosti áno/nie a ona si vybrali napríklad áno. takže tu to je:

PILATES alebo Joga

ČOKOLÁDA alebo SEX - tu sa asi nevedal rozhodnúť :-D

SMSKA alebo Telefonát
.  
CASH alebo Kreditka

DIAMANTY alebo Perly

Vysoké podpätky alebo ŽABKY

Mariah Carey alebo MADONNA

Cestovanie v čase alebo NEVIDITEĽNOSŤ

KÚPANIE alebo Sprchovanie

Holohlavá alebo DLHÉ VLASY - odpovedala za seba 

Broadway show alebo OFF BROADWAY SHOW

Ďalej sa jej dali na výber dve skupiny,ale neviem tú druhú, ale vybrala si STAY HEAVY (nijaká roch´n´rollová hudba)

No a potom jej dali si ešte vybrať medzi dvoma druhmi jedál, ale zas neviem to druhé, ale vybrala si HI BREAD nijaký druh chleba.

Interview No. 1

24. února 2010 v 16:32
EI: Ako sa zmenil tvoj pracovný život potom ako si porodila dieťa?
RW: Vtedy som v podstate pracovala otočená chrbtom k sebe. Mala som veľa práce a stále som len pracovala. Myslím, že som bola k sebe viac selektívna a dávala som si pracovné prestávky. Práve teraz je (jej syn) malý, veľmi spoločenský a rád so mnou chodí kamkoľvek.
Myslím, že keď začne škola bude to niečo iné, čo vôbec neviem ako sa skončí. Ale práve teraz mám pocit, že materstvo pre mňa robí veľa, len menej práce no viac niečoho špeciálneho.
EI: Materstvo skutočne zmenilo tvoj život, ako sa teraz pozeráš na svet?
RW: áno zmení to celý tvoj pohľad na život. Myslím tým to nemohlo zmeniť celý tvoj život.
Materstvo je jeden z najsplniteľnejších, najradostnejších, najvzrušujúcejších, najdojemnejších
a najkrajších zážitkov aké žena môže mat.
EI: Lepšie ako vyhrať Oscara?
RW: Vlastne môj syn vyhral Oscara tiež, pretože bol v maternici. Bol tam so mnou celý čas. (smiech)
EI: V ktorom mesiaci tehotenstva si bola, keď si vyhrala Academy-award?
RW: V siedmom.
EI: Ako si sa cítila toto leto, keď sa natáčalo tretie pokračovanie Múmie bez teba?
RW: Zlomilo mi to srdce. Cítila som sa akoby ma Brendanov charakter opustil kvôli inej žene. Nemôžem tomu uveriť. (smiech)
EI: Prečo si sa do toho nepustila potom všetkom? Bolo to kvôli dieťaťu?
RW: Nikdy som nečítala scenár, pretože som akurát natáčala The Brothers Bloom vo východnej Európe. Bola som na cestách tri a pol mesiaca a Múmiu som mala natáčať rovno potom a povedali mi, že budem kvôli tomu ísť na päť mesiacov do Číny a to nebolo možné.
Ja by som rada išla a robila svoju prácu, ale mala som to absolvovať s desať mesačným dieťaťom a to bolo neprijateľné.
EI: Ty si mala pri sebe dieťa, keď si natáčala The Brother Blomm?
RW: áno
EI: Mala si ho aj na sete?
RW: Nie, vôbec.
EI: Nerobia sa tu dosť detské priateľstvá v tieto dni?
RW: Yeah, totálne. Miesta natáčania sú ako cirkusy- vieš, psy, deti, rodičia, každý.
EI: Kde práve bývaš?
RW: My trávime čas v New Yorku a V Londýne.
EI: Máš v New Yorku anonymitu alebo ta tu poznávajú?
RW: Poznávajú, ale Newyorčania sú v skutku lepší. Oni sú hrdinami ich vlastných životov. Skutočne sa nezaujímajú. Myslím, že Newyorčania sú velmi zaneprázdnení alebo tiež majú chladný postoj k celebritám. Neviem prečo, ale nehádam sa.
EI: čo sa stane, keď ta poznajú? Prídu k tvojmu stolu pri večeri a povedia ti ako majú radi tvoju prácu?
RW: Niekedy. Zriedkakedy to robia. Oni robia svoje vlastné veci. Neviem. Je to pre mňa zvláštne.
EI: Máš nijaký typ pre krásu? Robíš niečo, aby si vyzerala krásna?
RW: Yeah, ale budem musieť zapojiť najprv nijaký produkt? (smiech) V skutočnom živote.
V skutočnosti som druh pomalej údržby. Neviem, či existujú nijaké tajomstvá alebo triky. Najdôležitejšie podľa mňa je len dobrý spánok, správne jest a cvičiť.
EI: Máš presný rozvrh alebo druh životosprávy, ktorý dodržiavaš?
RW: Robím pilates.
EI: Pilates je populárny. Musí to byt zábava.
RW: Vlastne to nie je zábava. (smiech) Je to skutočne bolestivé, Takže to musí byt skutočne účinné.
EI: Kde máš svojho Oscara?
RW: V mojej kúpeľni.
EI: Každý dáva Oscara do svojej kúpeľne. Podľa mňa to nie je dôstojné miesto.
RW: Tam nie je záchod. Tam nie je WC alebo ako tomu hovoríš v Amerike. Je to najväčšia miestnosť v dome a ja ju milujem. Je to taktiež miestnosť, do ktorej nechodí nik okrem mojej rodiny, takže je to súkromné.
EI: Každý ho chce vidieť, keď k tebe príde?
RW: Vlastne nie. Neviem prečo. Mali by?
EI: čo pre teba znamená tá výhra za rolu v The Constant gardener?
RW: Je to obrovská česť, ktorá no vieš. Nikdy si nemyslíš, že by sa ti skutočne mohla stať.
Je to skutočne obrovská česť.
EI: Vyhrala si aj BAFTU za tento snímok?
RW: Nie. Vlastne ma dali do odlišnej kategórie. Dali ma do kategórie najlepšia herečka radšej, ako do Najlepšia vedľajšia herečka, pretože v BAFTE vyberajú kategóriu pre teba.
Nemôžeš im povedať, do ktorej spadáš. V Amerike vyberajú kategóriu, do ktorej patríš.
EI: Rozhodli o tom počas hlasovacej kampane.
RW: Myslím, že áno.
EI: takže si prišla o BAFTU?
RW:Yeah, Reese Witherspoon, ona vyhrala ako aj mala.
EI: čo ta zaujalo na projekte ako The Brothers Bloom?
RW: Scenár a charaktery. Myslím, že to bol hlavne charakter Penelopy. Milujem písanie ako celok. Myslím, že bol veľmi nezvyčajný, zvýšený a krásny dialóg, ale Penelopa je charakter, ktorý som si nemohla nepovšimnúť. Volala so Rianovi (režisér/scenárista) a povedal som mu, že ju chcem skutočne hrať.
EI: Videla si Rianov film Brick?
RW: Nepamätám si, žeby som ho videla....yeah videla som ho.
EI: Takže vieš aký je jeho štýl.
RW: Áno, hoci to bolo veľmi odlišné a ja som sa ho opýtala: ,,čo chceš ako hrať?" pretože postavy sa tam ocitajú v nereálnych postupoch. Povedala by som, že to hranie je o druhu ľudí, ktorí sú cool. (táto veta, ale nie je preložená asi tak akoby mala)
EI: Cool a možno štylizovaní?
RW: Yeah, štylizovaní. Scenár The Brother Bloom je veľmi štylizovaný, takže moja otázka preňho bola: ,, Chceš, aby to bolo hrané ako v Bricku?" a on povedal. ,, Nie ja chcem, aby to bolo kompletne prirodzené a reálne." A ja som bola ako: ,, Idem na to."
EI: Takže môžeš vlastne oklamať reťazovú pílu?
RW: To by bolo niečo, stále to neovládam.(smiech)
EI: Dostávaš veľa komediálnych scenárov, veď ty ani nie si známa z komédií?
RW: Prekvapujúco, stále nie som.
EI: Aké je tajomstvo dramatického herca, ktorý musí prepnúť a zrazu začať rozosmievať a byt pri tom prirodzený?
RW: Realisticky? Hľadám drámy alebo komédie, ktoré sú pre mňa prirodzené. V zábavných rolách nie je nijaký rozdiel, pretože Penelopa si nemyslí, že je zábavná. Ja som bola kompletne vážna Penelopa. (smiech) Je to len situácia, v ktorej sa nachádza a čo v nej povie, predpokladám, že je mimo. Komédia je záväzok. Tam sme. To je moja predloha. Skončila som. (smiech)
EI: Každý charakter v The Brothers Bloom je pomenovaný podľa postáv v príbehu Ulysses.Bolo to úmyselné?
RW: Neviem. Myslím, že Rian je skutočne sčítaný a veľmi veľmi chytrý, samozrejme ty tiež. Nikdy som sa ho neopýtala túto otázku. Toto je druh vecí, nad ktorými budem musieť teraz zadumať. Keď hráš charakter, tak materiál ti nepomôže. Ja som nikdy nečítala Ulysses.
EI: A kto?
RW: Niekto. Ja som to nečítala.
EI: The Brothers Bloom je skvelý príbeh.
RW: Myslím, že je to o príbehu a o živote ako príbehu. Čo je vlastne skutočný život? A čo nie je vymyslené? Tha Brothers sú vymyslený. Ich životy sú fikcia na ceste ich životov. Skúšajú napísať najlepší možný príbeh a skúšajú regulovať prekvapenia. Lenže Penelope zamieša karty a pozorujú, čo sa k*rva stane.
EI: Je tvoj charakter, Penelopa, jednoducho naivná? Vie ona na prvý alebo druhýkrát, že prepojená?
RW: Myslím, že ona musí byt naivná.
EI: prehliadne to, pretože je zamilovaná?
RW: Je určite zamilovaná. Nemyslím si, že peniaze pre ňu niečo znamenajú. Vyrastala s veľa peniazmi. Sú pre ňu bezvýznamné. Takže si myslím, že ona si myslea, žeby tam mohlo existovať nijaké percento- aj pol, že výkupné je pravda a tak radšej peniaze poslala. Nezaujímalo ju to. Ďalej o nej zmýšľam obyčajne. Keby vedela, že oni (tí bratia) sú Con.men tzv. myslím, že ona by to mala vedieť, ale ju to nezaujíma ,pretože toto je najväčšia zábava akú v živote zažila. Čo je skvelé- byt v takom príbehu- lepšie ako žonglovať doma.(lebo to jej charakter robil)
EI: Takže ona bola dobrovoľný účastník?
RW: Áno, myslím. Súhlasím.
EI: Dotočila si svoj nový film na Novom Zélande The Lovely bones?
RW: Áno.
EI: Zdá sa, že Peter Jackson (režisér) nemá rád filmovanie nikde inde.
RW: My sme vlastne filmovali j vo Philadelphi pretože niečo sa odohráva na predmestí Philadelhie a to by sa ťažko natáčalo na Novom Zélande. Ale my.....myslím, že sme to spravili pol napol.
EI: Kedy si skončila s filmovaním?
RW: Vo februári.
EI: Aké to bolo mat nového filmového partnera po týždni filmovania?
RW: Vieš, bolo to určite nezvyčajné, ale Mark Wahlberg je úžasný herec. On mi robil veľmi dobrého manžela a otca mojich detí. Bol veľmi veľmi dobrý.
EI: Aký je Peter Jackson?
RW: Peter má úžasný zmysel pre humor. Je veľmi excentrický. (smiech) Samozrejme a má neobyčajnú predstavu, ktorá je určitým druh mysterióznosti. Niekedy je to druh mysterioznosti-nad čím premýšľa? On nosí tie neobyčajné veci v jeho hlave.
EI: V trilogií Pán Prstenov je použitých vela špeciálnych efektov. Budú aj v The Lovely bones?
RW: Je to dráma, ale áno budú tam nijaké efekty.
EI: Ako anjeli?
RW: Nie anjeli. Mnoho vecí sa odohráva v nebi, takže my budeme musieť počkať a uvidíme ako vyzerá nebo. Môj charakter je nažive. Takže ja sa tam nikdy nedostanem, takže uvidíme. My sa pýtame ako vyzerá nebo. A Peter nám to ukáže.
EI: Aký tvoj film ide ešte do kín?
RW: Film španielskeho režiséra Alejandra Amenabara, ktorý sa volá Agora. Odohráva sa to tri storočia pred/po Kristovi v Alexandrii. Je to historický epos.
Čo máš oblečené?
RW: Togu a sandále.
EI: Môžeš sa pohybovať?
RW: Určite aristokracky. Hrám astronómku . Je to dráma.
EI: Kto hrá s tebou v Agore?
RW: Max Minghella a Oscar Issacs. Taktiež tam hrá herec zo stredovýchodnej Európy volá sa Ashfrad. Videl si ho už niekedy? Hral vo filme s Jennifer Garner (The Kingdom).
Okay, tam my ideme. (smiech) Je to historický epos. Boli sme na Malte 5 mesiacov a postavila sa tam Alexandria zo 4 storočia pred/po Kristovi. Je to úžasný projekt.
EI: Je pre teba americký prízvuk ťažký?
RW: Už nie. Bolo to namáhavé na začiatkoch , ale teraz existuje akási americká časť môjho ja.
EI: Môžeš mi dať nijaký príklad?
RW: Nie. Myslím ja to dokážem, keď som v New Yorku. Ja som Američanka pár hodín.
EI: Aká je americká verzia teba? Je skutočne odlišná od tvojej britskej osobnosti?
RW: Len z hlasového hľadiska.
EI: V čom protirečí tvojej osobnosti?
RW: Yeah (smiech)....tvoj hlas rezonuje na iných miestach.
EI: Rozmýšľala si o vrátení sa na javisko?
RW: Áno.
EI: Na Broadway v New Yorku alebo London s West End?
RW: Oboje, myslím. Budem sa musieť rozhodnúť,
keď príde čas. Je to už 7 rokov.
EI: Ešte niečo príde s tebou do kín?
RW: Idem robiť film Luna je to príbeh o aktivistke Julii Butterfly Hill. Ona nebola skutočná aktivistka. Za prvé bola to osoba, ktorá žila v Humble Country dva roky a osem dní a zachraňuje Redwood a dostane ho do povedomia.
EI: Stretla si ju už?
RW: Stretli sme sa v novembri. Hovorili sme cez telefón veľmi dlho.
EI: Keby si mohla stretnúť charakter, ktorý si hrala bol by to niekto kto by vyhovel tvojej charakteristike alebo by to bola vymyslená postava ako napríklad Penelopa v The Brothers Bloom?
RW: Čo sa tohto filmu týka nebolo by to na jedno stretnutie. (smiech)
EI: Toj kolega z The Brothers Bloom Mark Rufalo povedal, žeby chcel stretnúť conmen.
RW: Oh, to bolo cool.
EI: Stretla si už naozaj osožných ľudí?
RW: Určite v prípade Luny, pretože je to naozaj o Julinom živote v Redwoode.
 
 

Reklama