Interview No.6

18. července 2010 v 20:49 |  Rozhovory-písané, videá
Takže ja som nevedel/a nič o Hypatii.

RW: Ani ja. Prerušila som v škole svoje všetky vedecké skúšky. Nevedela som nič o Alexandrii v 4. storočí. Nevedela som o tom nič. Nemôžem to príliš preháňať. Vieš, čo sa stalo? Amenabar (režisér) bol na mojom zozname režisérov, s ktorými by som chcela pracovať predtým než zomriem. Poslal mi scenár. Nikdy som nič také nečítala. Je to "kľučka" - je to historicky presné, ale sú tam aj domnienky. Vyzerá to ako skutočný cool príbeh o magickej učiteľke, ktorá inšpiruje svojich študentov a jej študenti sú ňou rozdrvení.

Tvoj názor na ňu je viac zmyslový ako ničivúco intelektuálny?

RW: Jej postava nebola napísaná zmyselne, ale náročne- vyrobiť Hypatiu v ľudskej bytosti, v skutočnej žene. Bola snívajúco narafičená ako Crick a Watson, vysnená dvojitá špirála. Smeješ sa, ale bolo to tak. Rosalind Franklin bola nápadná pri všetkých číslach až pokým Watson a Crick nešli dole do baru a nedali si pár pohárikov a neboli ako "A čo táto forma?" . Boli rojkovia a básnici.

-aby ste viac pochopili, o čo ide: Rosalind Elsie Franklin
bola anglická chemička, ktorá mala veľkú zásluhu na objavení reťazca DNA, vďaka jej röntgenovým snímkom DNA. Trojica Wilkins, Watson a Crick neskôr prevzali jej poznatky o DNA a uverejnili ich pod svojimi menami.

Musíš vo filme otvárať dvere aj možnostiam, ktoré by mohli mať zlý dopad na to v čo veríš.

RW: Určite.

Je to nadčasové. Fakty môžu posilniť zlé chápanie.

RW: Všetci vedci, povedala som to je hlavné motto vedy. Ak v niečo veríte mali by ste to napádať so svojimi pochybnosťami a zistiť, či to ustojí. Na konci má Hypatia scénku, ktorá to všetko zahŕňa. Ona otvorí dvere pochybnostiam.

Bolo ti poskytnutých množstvo inteligentných rolí?

RW: Nie ako toto. Nemalo to produkciu ako Spartakus alebo Ben-Hur, nie. Ale poslali mi niečo múdre a vedecké? Áno. Chcela som hrať len ich a nikoho iného? Nie. Po tomto filme som hrala Blanche DuBois na javisku v Londýne. Je to chytrá baba. Ale je taktiež alkoholička, drogovo závislá a neporiadna.

Všetci herci, ktorí robili "Električku zvanú Túžbu" sa stále pýtali, ale videla si ty predtým ako si šla hrať Blanche hrať iné herečky?

RW:
Doteraz som ešte nevidela film. Keď som dostala ponuku videla som Marlona Branda kričať "Stella!". Ale nikdy som to nečítala. Ale sadla som si v mojej pracovni a čítala titulku za titulkov. Nenašla som jeden charakter, ktorý by bol pre ženu napísaný lepšie. Išla som do toho ako úplná panna.

Teraz som smutný/á. Nikdy som ťa nevidela ju hrať. Tvoja verzia znie originálne.

RW: Dobre, dobré novinky, môžem ju zahrať znova. Možno.

Jeden z mojich obľúbených filmov, kde si hrala je "The Shape of Things" od Neila LaButesa.

RW: (smeje sa sedem sekúnd)

Skutočne myslím si, že to bolo bravúrne.

RW: Priala by som si, aby si to mohol/mohla vidieť na javisku. Bolo to tam skutočne elektrizujúce. Keď zistíš o čo ide, že ten chlapík je jej umelecký projekt a prelomíme štyri steny- skutočne ohromný obrat, viem. Ale v zásade, svetlá stúpajú ja prehováram na publikum a publikum sa stáva mojimi nasledujúcimi žiakmi v mojej dizertačke. Medzi každou scénou zaznela hudba od Smashing Pumpkins. Bolo to hĺbavé.

Film sa nikdy nechytí. Ale životný aspekt show je nepohodlný pre ľudí na ceste, ktorej materiál nemôže byť použitý v kinách.

RW: Totálne. Bola chvíľa v jej reči, keď sa pýtala "Nijaké otázky?" Prevažne sa nepýtali, ale keď áno boli zložité. Ale v jeden večer zdvihol jeden chlapík ruku a opýtal sa "Môžem byť tvoj umelecký projekt?" A ja som mu povedala, "Nie, nie pretože by si bol vedel, že si bol umelecký projekt".

Pri pozeraní filmu som ani nevedel/a, že nie si Američanka.

RW: Skutočne? To je niečo, v čom sa zlepšujem. Na začiatkoch to bolo ťažšie. Vtedy by som povedala "The Shape of Things" bolo to náročné a teraz nad tým skutočne nepremýšľam. Taktiež som žila v Amerike deväť rokov. Žila som s Američanom a počúvala Američanov celú dobu. Môžem stráviť deň načúvaním Američanov.

Ľudia o tebe za kamerou moc nevedia. Cítiš, že máš svoje súkromie?

RW: Hej. Myslím, že v Manhattne je každý hviezda svojich vlastných životov a ostatní sa až tak nezaujímajú. Pozorujem, ale nemám život, kde by som bola sledovaná ľuďmi. Žijem normálny život.

Čo sa stane, keď dvaja ľudia z filmu bývajú spolu? Ako, napríklad, vyzerá filmový večer medzi tebou a Darrenom. Máte nijaký filmový večer?

RW: Máme. Často sleduje filmy na DVD. Som súčasťou European Academy, takže dostávam mnoho zahraničných filmov- francúzske, iránske, turecké.

Naučila si sa niečo na svojich filmových nociach?

RW: Dobre, máme rozličné chute. My môžeme prísť spolu na nijakú vec, uskutočňovanie. Myslím, že naša hlavná odlišnosť v chutiach je - dobre, možno budem musieť si ešte raz pozrieť tie filmy. Teraz na tom viac vyrastám, napríklad. (Stanley Kubrick, 1975) "Bary Lyndon". Nerozumiem tomu filmu. Je to úplne mimo mňa. A Darren si myslí, že je to práca génia.

Samozrejme, Darren si myslí, že je to práca génia a teba ako herca nie. Kubrick neznášal hercov. Nie žeby si nenávidela Kubricka, lebo si herec, ale jednotlivý film je urážka pre herca.

RW: To je zaujímavé. Úplne viem, čo myslíš! Je to robené rukami vedúceho so všetkými odlišnými vecami, ktoré Darren miluje.

Je ako černoch prizerajúci sa na "Nation of Birth" a má vysvetliť prečo je to problém. Poznávam lesk filmárčiny, ale nemám to rád/rada.

RW: Ty máš vlastne kľuč k otvoreniu mnohých miest na ktorých sa ja a Darren odlišujeme. Je chlácholivé, keď môžeš presviedčať, čo je odlišné. Ďakujem.

-aby ste zas pochopili tomu komentáru toho, čo robí s Rachel interview: Zrodenie národa je dodnes jedným z najslávnejších a najvplyvnejších filmov všetkých dôb. Je to tiež film, ktorý sprevádzali obrovské kontroverzie, a to od chviľe jeho uvedenia až dodnes. Rozoberá udalosti ku ktorým došlo pred občianskou vojnou v rokoch 1861 - 1865, behom nej a po nej. Sústreduje sa na dve rodiny - Stonemanov zo Severu a Cameronov z Juhu .Ich synovia sú priatelia. Ben Cameron známy ako " malý plukovník", sa zamiluje do Elsie Stonemanovej, ktorú pozná len z obrázku, jeden zo Stonemanových synov Phil sa zasa zamiluje do jednej z Benových sestier Margaret. Milostné príbehy sú však v porovnaní z dianím občianskej vojny druhoradé. Zrodenie národa obsahuje panoramatické bojové scény, v ktorých sa tisícky komparzistov bijú tak realisticky, že vzniká takmer dokumentaristický efekt. Stoneman a Cameron sa nakoniec stretávajú ako nepriateľia na bojovom poli. Cameron je ťažko zranený, ale jeho znovu nájdený priateľ mu prispeje na pomoc a napíše svojej sestre Elsie, ktorú požiada, aby sa v nemocnici, kde je ošetrovateľkou, obzvlášť dobre starala o jeho kamaráta. Cameronovo stretnutie s matkou je rovnako dojemné ako pôsobivá scená, v ktorej sa konečne vracia domov a u dverí sa víta so staršou sestrou. Obidvaja najskôr predstierajú bezstarostné štastie, ale nakoniec sa obidvaja poddajú vďačným slzám. Lincolnovo zavraždenie vo Fordovom divadle 14. Apríla 1865 je puntičkársky dopodrobna rozobrané. Pri mnohých vojnových scénach pracoval Griffith podľa fotografií Matthewa Bradyho a daľšich tvorcov, aby prostredie a akcie rekonštruoval tak verne, ako to bolo len možné. Hlavný problém Zrodenia národa je v tom, že nemá vôbec žiadnu perspektívu, preťože Griffith, narodený na Juhu, rozpráva výhradne z pohľadu konfederácie. Scéna, ktorá nasleduje po titulku"Pán v reťazoch pred svojimi bývalimi otrokmi", nieje vôbec braná ako vyššia spravedlnosť, ale skôr ako tragický pád vznešenej postavy. Vykreslovanie černochov vo filme Zrodenie národa vždy vyvolávalo mnoho komentárov. Na jednej strane sa scény černochov, ktorý páchajú výtržnosti, vkrádajú sa do domov a predvádzajú sa hanebným spôsobom, sa často zdajú nepríjemné a hamblivo súčastne. Na druhej strane film bezpochyby naznačuje, že jediný" Dobrý černosi" sú tí ktorý nevybočujú z radu a zostávajú verní svojím bývalim pánom. Prakticky všetky čierne postavy sú zobrazené negatívne a tí Severania , ktorý ich podporujú , sú z najhoršieho druhu "previnilých bielých liberálov " .
Otec Phila Stonemana je potešený, keď sa dozvie, že sa jeho chránenec, mulat Silas Linch, bude ženiť s bielou ženou. Tak je to až do chvíľe, keď sa Stoneman dozvie, že sa jedná o jeho dcéru, potom je pohoršený a zúrivý. Záverečné scény ukazujú" Hrdinov" v bielých kápiach a plášťoch, ako sa ponáhľajú zachrániť Cameronovcov, zaskočených v chatrči zúrivymi černochmi a Severanmi. Zrodenie národa je síce v niektorých ohľadoch historicky hodnoverné, ale chýba mu vyváženosť
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rézi Rézi | Web | 19. července 2010 v 11:34 | Reagovat

Ty jsi se s těma rozhovorama rozjela... Tento je také moc povedený - a jsem ráda, že jsi tam dala ty vpisky, protože jsem se někdy trochu nechytala o čem je řeč :-D

2 Moni- *AFFS* Moni- *AFFS* | Web | 20. července 2010 v 9:00 | Reagovat

škoda že som ten film nevidela, podľa toho čo Rachel povedala o nom v tomto interview, to vyzerá na geniálny film:)

3 valleria valleria | Web | 22. července 2010 v 14:11 | Reagovat

Opravdu jsem to nechápala většinou, když jsem to četla, ale naštěstí jsi mi spoustu z toho objasnila. Rachel je tak úžasně normální osoba. Jsem ráda, když si takhle někoho oblíbím jen tak kvůli sympatii a pak se pomalu i uklidňuji že to je i v pohodě člověk, že jsem si "vybrala" dobře :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama