Interview No.5

18. července 2010 v 13:14 |  Rozhovory-písané, videá
-Ahoj Rachel! Tvoja postava v The Lovely bones je úžasná. Bola si fanúšikom knihy ešte predtým ako si súhlasila s rolou?

RW:
Musím byť úprimná. Som asi jediná osoba na planéte, ktorá nečítala knihu predtým ako jej ponúkli rolu vo filme.
Stala som sa jej obrovským fanúšikom a čítala som ju mnohokrát. Stala sa takou mojou bibliou počas natáčania.

-Takže ty si dostala ponuku a potom si až dostala pocit, že musíš prečítať knihu?

RW: Yeah. Mala by som o tom klamať. Mala by som len povedať, že som čítala tú knihu.

-Pre ľudí, ktorí ešte nečítali knihu alebo nevideli film, môžeš nám povedať o tvojej postave, Abigail Salmon, aká je to osoba?

RW: Je matkou troch detí na začiatku sedemdesiatych a jej najstaršia dcéra, Susie, bola zavraždená. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu 13-ročnej dcéry, pozoruje rodinu, ich rozpad a spoločné zlúčenie. Môj príbeh sa odohráva na zemi. Veľká časť z filmu sa odohráva v nebi, kde je Susie. Môj príbeh je pozemský a je o matka, ktorá sa skúša vyrovnať so stratou jej dieťaťa.

-Ty máš syna Henryho. Bolo to pre teba ako matku ťažké?

RW: Vlastne si nemyslím, že to bolo pre mňa ťažké, pretože som matka. Je to ťažká otázka. Je to ako: ,,Bolo by to ľahšie keby som nebola žena?". Je to ťažké. Teraz som to, čo som. Som matka. Je ťažké predstaviť si niečo iné. Ako rodič musíš kontrolovať svoje dieťa, či dýcha. Je to súčasťou toho byť rodič. Myslím, že je to prirodzené, musíme si byť istí, že sú v bezpečí celý čas. Som si istá, že existuje preto evolučný význam.

-Pre niektoré matky je únos ich dieťaťa najdesivejšia vec.

RW: Čo je zaujímavé na tej knihe a my sme to aj ukázali vo filme je....bolo to na začiatku sedemdesiatych rokov a ja nie som tiež Američanka, ale bol čas kedy tuším v osemdesiatych rokoch začali miznúť deti a oni dávali ich fotky na krabice od mlieka. Počas raňajok si videl tváre nezvestných detí a to bola podľa mňa myšlienka toho. Vtedy, v tých sedemdesiatych rokoch únos nebol taký rozšírený. Boli to nevinnejšie časy. Ľudia žili na predmestí. Nezamykali si dvere. Boli to nevinnejšie, naivnejšie časy. Svet sa stáva hrozivejším.

-Niektorí ledia by mohli povedať, že tvoj charakter nie je sympatický. Čo ty na to?

RW: Čo ma zaujalo na tej to postave, koho môžeš nazvať nesympatickým, nerozumiem, bola totálny opak hrdinky. Bola to anti-hrdinka v mnohých smeroch. Táto tragédia postihla jej rodinu a ona ich nedala do kopy. Oddelila a robila všetko zle a to ma zaujalo. Taktiež mám rada príbehy o veľmi vznešených ľuďoch

-V istých smeroch je to veľmi pravdivý portrét jednej ženy.

RW: Myslím, že je to veľmi pravdivý portrét ženy, ženy ktorá nepracovala kvôli okolnostiam, ktorá mala dieťa po dieťati a má cítenie aké by mala mať len matka a ktoré má milión matiek. Mnohým ľuďom je nesympatická a tomu nechápem, pretože je to pravdivé.

-Môžeš nám povedať niečo o Petrovi Jacksonovi a aký bol?

RW: Veľmi sladký. Úzko pracuje s Franom Walshom, jeho dlhoročným partnerom, a Philippm Boyenson, jeho producentom. Obklopuje sa týmito dvoma Novozélanďanmi a veľmi ťažko spolupracujú.
Sú sami osebe výstredný. Sú veľmi milí, veľmi skromní. Možno je to novozélanďanská vlastnosť. Veľmi zlatí.

-Časť z filmu sa natáčala na Novom Zélande. Ľudia, ktorí tam prídu sa do tohto miesta okamžite zamilujú. Volajú to ,,Kiwi Bug".

RW: Je to krásne. Skutočne, skutočne nádherné. Nenazvala som to celkom bugom, len pretože je to ďaleko a je nemám rada lietanie. Ale nie pretože sa bojím, žeby som umrela. Ani preto, že je to veľká vzdialenosť. Je to krásne a jedlo je tam vynikajúce. Možno najlepšie aké som jedla.

-Boli na Novom Zélande reštaurácie, do ktorých si rada chodila?

RW: Na sete nám to zaobstarala gastronomická služba. Úprimne, jedno z najlepších jedál.

-Cítiš sa ako matka v pravom zmysle slova?

RW: Dopadlo to tak, že som v tom naozaj dobrá. Predtým som to nevedela, nie. Predtým to bolo pre mňa strašidelné, ale zvládla som to. Milujem to.

-Čo je najlepšou vecou na tom byť matkou?

RW: Milujem húpanie sa so svojím synom. Včera vstal a opýtal sa ma aké veľké je svetlo. A ja som si potom uvedomila, že myslí slnko. Rozhovory s trojročným dieťaťom sú zábava. Rozhovory s mojím synom sú úžasná zábava.

-Čo ešte povedal?

RW: Mnoho vecí. Je to to najpozoruhodnejšie. Viac-menej, nemyslím si, že vy by ste ho vzhliadli zaujímavým.

-Aké vaše ďalšie projekty majú prísť do kín?

RW: Agora. Je to obrovské. Je to veľmi drahý film a veľmi radikálny. Je to druhý najväčší veľkofilm v Španielsku, ktorý je šialený, pretože je to veľký veľkofilm. Je to v angličtine s titulkami. Teraz natáčam film v Rumunsku, volá sa The Whistleblower.

-Ako veľmi sa zmenila tvoja kariéra po výhre Oscara- potom ako si porodila?

RW: Vyhrať Oscara znamenalo mnoho zaujímavých režisérov, ktorí mi ponúkli mnohé zaujímavé role. Určite sa mi otvorilo mnoho dverí. Preto som veľmi vďačná. Byť mamou, cítim sa, že som už toho povedala dosť, neviem, čo ďalej povedať. Obidve veci sa stali v tú istú dobu. Dve veľké udalosti v tak krátkom čase.

-Tvoj charakter v The Lovely bones nechce riešiť dcérin únos. Chápeš to?

RW: Rozumiem tomu ako matka, pocit, že môžeš ísť dvoma cestami- že všetko bude lepšie, ak chytíš vraha alebo nič sa nezmení, ak nájdeš vraha a nestaráš sa a nechceš o tom hovoriť. Chápem obidva pohľady. Jeden je mužov a druhý manželkin. Myslím, že mužská reakcia by bola chcieť nájsť tú osobu a priviesť ju pre súd. Zatiaľ, čo pre ženu to nič nezmení. Myslím, že bola skvelá matka až do vraždy jej dcéry. Len preto, že ty máš prístup do jej myšlienok ako čitateľ v románe a ty vyhľadávaš niekedy to, čo si myslí, že nebola matkou v pravom zmysle slovo neznamená, že nebola dobrou matkou. Dve veci môže koexistovať navzájom vedľa seba. Existuje mnoho dôvodov pochybovať.

-Film odráža posmrtný život. Aký si myslíš, že je?

RW: Je mnoho vecí na zemi
a nebo je jednou z nich. Je to úžasne nadprirodzené, pretože to nie je v biblií. Ona nie je vo väzení. Je to ako neskutočný(nadprirodzený) thriller a myslím, že je tam akýsi duch času a doby, nadprirodzené. A čo si myslím osobne. Uh, neverím na to, ale je to super materiál pre príbehy.

-Aké je tvoje nebo?

RW: Nebo je moment tu na zemi. Myslím, že je to všetko tu. Nebo a peklo. Je ľahké ich nájsť.

-Tvoj partner tiež robí v tomto biznise. Hovoríte doma o filmovom biznise?

RW: Nie, my máme normály rodinný život. Prevažne o tom nehovoríme. Niekedy áno, niekedy nie. Je pekné mať niekoho, kto rozumie mojej práci.

-Aké bolo pracovať s Markom Wahlbergom. Prekvapilo ťa niečo na ňom?

RW: Je to profesionál, vážny a prívetivý. Neviem, či ma na ňom niečo prekvapilo. Je profesionál.

-A čo Saoirse?

RW: Je skvelá! Je skutočná. Je to mladá herečka, ktorá je skutočná. Je neskutočne talentovaná. Žije v Írsku, nie v Hollywoode, takže je pri zemi. A má milujúcich rodičov, ktorí sú skutočne dobrí ľudia. Myslím, že má pred sebou obrovskú kariéru.

-Aká bola nálada na sete?

RW: Veľmi uvoľnená vzhľadom na tému filmu. Mnoho zábavy. Mnoho detí okolo, pes, prázdniny. Neviem, či tam bol záložný pes. Mali sme nijakého psa, ale potom ho dali preč, lebo tuším niekoho pohryzol. Keď sú okolo deti stane sa toľko vtipných vecí.

-Čo si myslia diváci o Abigail podľa teba?

RW: Nech si myslia, čo chcú. Nechcem im nič diktovať. Čo je podľa mňa skvelé na filme je, že poznáš jeho prvky vďaka knihe. Myslím, že je to skutočne tragický príbeh, ale neskôr je to aj o nádeji a optimizmu. Myslím, že je to to, čo Peter chcel. Nechcel len temný film.

-Ďakujem Rachel.

RW: Ďakujem.

.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Moni- *AFFS* Moni- *AFFS* | Web | 18. července 2010 v 15:19 | Reagovat

To je ale dlhý rozhovor:)..teraz nemám veľa času, si ho čítať celý, len som si ho tak prebehla očami:)..to o tom že tú kinhu pred natáčaním nečítala som teda nevedela, ale apson že je úprimná a prizná sa... ked bude viac času určite si ho prečítam celý.

2 valleria valleria | Web | 18. července 2010 v 15:39 | Reagovat

Ona je opravdu skvělá, člověk má pocit, že ten rozhovor podávala obyčejná žena, kterou bys mohl znát. Skvělý rozhovor a chválím ti i překlad :)

3 KeLLs // Your AFFÍ! :) KeLLs // Your AFFÍ! :) | Web | 18. července 2010 v 17:25 | Reagovat

Ou dlouhý rozhovo ... potom si ho přečtu :)

4 Rézi Rézi | Web | 18. července 2010 v 20:46 | Reagovat

Když si čtu tady u tebe rozhovory s Rachel, tak na mě působí jako velmi sympatická, milá a upřímná osoba - v tomto rozhovoru mě opět nezklamala :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama